C-340/22 Cofidis v. Autoridade Tributária e Aduaneira.
Z odôvodnenia
1. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012, sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá zavádza daň zaťažujúcu záväzky úverových inštitúcií, ktorej spôsob výpočtu je údajne podobný spôsobu výpočtu príspevkov platených týmito inštitúciami podľa tejto smernice, ale príjmy z nej nie sú určené pre vnútroštátne mechanizmy financovania opatrení na riešenie krízových situácií.
2. Sloboda usadiť sa zaručená v článkoch 49 a 54 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že bráni právnej úprave členského štátu, ktorá zavádza daň, ktorej vymeriavací základ tvoria záväzky úverových inštitúcií, ktorých sídlo sa nachádza na území tohto členského štátu, ako aj dcérskych spoločností a pobočiek úverových inštitúcií, ktorých sídlo sa nachádza na území iného členského štátu, v rozsahu, v akom uvedená právna úprava umožňuje odpočítanie vlastného kapitálu a dlhových nástrojov porovnateľných s vlastným kapitálom, ktoré nemôžu vydať subjekty bez právnej subjektivity, akými sú tieto pobočky.
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies