C-340/20 Bank Sepah proti Overseas Financial Limited a Oaktree Finance Limited.

1. Článok 7 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 423/2007 z 19. apríla 2007 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu v spojení s článkom 1 písm. h) a j) nariadenia č. 423/2007, článok 16 ods. 1 nariadenia Rady (EÚ) č. 961/2010 z 25. októbra 2010 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 423/2007 v spojení s článkom 1 písm. h) a i) nariadenia č. 961/2010, a článok 23 ods. 1 nariadenia Rady (EÚ) č. 267/2012 z 23. marca 2012 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu, ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 961/2010, v spojení s článkom 1 písm. j) a k) nariadenia č. 267/2012 sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia tomu, aby sa na zmrazené finančné prostriedky alebo hospodárske zdroje v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky uplatnili bez predchádzajúceho povolenia príslušného vnútroštátneho orgánu ochranné opatrenia, ktoré v prospech dotknutého veriteľa zakladajú nárok na prednostné vyplatenie vo vzťahu k ostatným veriteľom, hoci také opatrenia nemajú za následok vyňatie určitého majetku z vlastníctva dlžníka.

2. Skutočnosť, že dôvod vzniku pohľadávky, ktorá sa má vymáhať od osoby alebo subjektu, ktorých finančné prostriedky alebo hospodárske zdroje sú zmrazené, nesúvisí s iránskym jadrovým a balistickým programom a nastal pred prijatím rezolúcie Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov 1737 (2006) z 23. decembra 2006, nie je relevantná na účely odpovede na prvú prejudiciálnu otázku.