C-340/14, C-341/14 R. L. Trijber proti College van Burgemeester en Wethouders van Amsterdam a J. Harmsen proti Burgemeester van Amsterdam.

1. Článok 2 ods. 2 písm. d) smernice Parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu sa má vykladať v tom zmysle, že – s výhradou overenia, ktoré musí vykonať vnútroštátny súd – činnosť, ktorá je predmetom žiadosti o povolenie vo veci samej, ktorá spočíva v tom, že cestujúcim sa poskytne plavba loďou s cieľom ukázať im mesto pri príležitosti určitého podujatia, nepredstavuje službu „v oblasti dopravy“ v zmysle tohto ustanovenia, ktorá je vylúčená z pôsobnosti tejto smernice.

2. Článok 11 ods. 1 písm. b) smernice 2006/123 sa má vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby príslušné vnútroštátne orgány vydávali časovo neobmedzené povolenia na výkon činnosti, akou je činnosť dotknutá vo veci samej, zatiaľ čo počet povolení vydaných na tento účel týmito orgánmi je obmedzený naliehavými dôvodmi vo verejnom záujme.

3. Článok 10 ods. 2 písm. c) smernice 2006/123 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni opatreniu, akým je opatrenie dotknuté vo veci samej, ktoré podmieňuje vydanie povolenia na výkon takej činnosti, aká je dotknutá vo veci C-341/14, pozostávajúcej z prevádzkovania podniku s prostitútkami vo výklade, ktorým sa prenajímajú izby na báze hodinovej tarifikácie, tým, že poskytovateľ takých služieb musí byť schopný komunikovať v jazyku, ktorému príjemcovia týchto služieb, v tomto prípade prostitútky, rozumejú, pokiaľ táto podmienka umožňuje zaručiť realizáciu sledovaného cieľa vo verejnom záujme, konkrétne prevenciu trestných činov súvisiacich s prostitúciou, a pokiaľ nejde nad rámec potrebný na dosiahnutie tohto cieľa, čo však musí overiť vnútroštátny súd.