C-34/19 Telecom Italia SpA proti Ministero dello Sviluppo Economico a Ministero dell'Economia e delle Finanze.
Z odôvodnenia
1. Článok 22 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/13/ES z 10. apríla 1997 o spoločnom rámci pre všeobecné povolenia a individuálne licencie v odvetví telekomunikačných služieb sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá predlžuje na rok 1998 povinnosť uloženú telekomunikačnému podniku, ktorý je držiteľom povolenia existujúceho v deň nadobudnutia účinnosti tejto smernice, zaplatiť poplatok vypočítaný z obratu, a nielen na základe administratívnych nákladov na vydanie, správu, kontrolu a uplatňovanie režimu všeobecných povolení a individuálnych licencií.
2. Právo Únie sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu neukladá povinnosť neuplatniť vnútroštátne procesnoprávne normy, podľa ktorých súdne rozhodnutie nadobúda právnu silu rozhodnutej veci, aj keby to umožnilo napraviť porušenie ustanovenia práva Únie, čo nevylučuje možnosť dotknutých osôb začať konanie na vyvodenie zodpovednosti štátu s cieľom dosiahnuť týmto spôsobom súdnu ochranu svojich práv priznaných právom Únie.
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies