C-34/18 Ottília Lovasné Tóth proti ERSTE Bank Hungary Zrt.

1. Článok 3 ods. 3 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, v spojení s bodom 1 písm. q) prílohy tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že všeobecným spôsobom a bez ďalšieho preskúmania nekvalifikuje ako nekalú takú zmluvnú podmienku, ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorej zmyslom alebo účinkom je preniesť dôkazné bremeno v neprospech spotrebiteľa.

2. Článok 3 ods. 3 smernice 93/13 v spojení s bodom 1 písm. q) prílohy tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že sa na jednej strane netýka podmienky, ktorej predmetom alebo účinkom je nechať spotrebiteľa oprávnene nazdávať sa, že je povinný plniť všetky zmluvné povinnosti, aj keď sa domnieva, že niektoré plnenia nie sú vymáhateľné, pretože táto podmienka nemá vzhľadom na uplatniteľnú vnútroštátnu právnu úpravu vplyv na právne postavenie spotrebiteľa, a na druhej strane sa týka podmienky, ktorej predmetom alebo účinkom je obmedziť výkon práva spotrebiteľa podať žalobu alebo iné opravné prostriedky, ak je dlžná suma určená prostredníctvom notárskej zápisnice, ktorá má dôkaznú silu a ktorá dovoľuje veriteľovi jednostranne a s konečnou platnosťou ukončiť spor.

3. Článok 5 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že nevyžaduje, aby predajca alebo dodávateľ poskytol doplňujúce informácie týkajúce sa podmienky, ktorá je formulovaná jasne, ale ktorej právne účinky možno určiť len prostredníctvom výkladu ustanovení vnútroštátneho práva, ktoré nie sú predmetom jednotnej judikatúry.

4. Článok 3 ods. 3 smernice 93/13 v spojení s bodom 1 písm. m) prílohy tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že sa nevzťahuje na zmluvnú podmienku, ktorá oprávňuje predajcu alebo dodávateľa jednostranne posúdiť, či plnenie, ktoré prináleží spotrebiteľovi, bolo vykonané v súlade so zmluvou.