C-336/14 Trestné konanie proti Sebat Inceovej.

1. Článok 56 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby orgány činné v trestnom konaní členského štátu postihovali to, že súkromný prevádzkovateľ nepovolene sprostredkúva stávky na športové podujatia na účet iného súkromného prevádzkovateľa, ktorý nemá povolenie na organizovanie stávok na športové podujatia v tomto členskom štáte, ale má licenciu v inom členskom štáte, keď povinnosť mať povolenie na organizovanie alebo sprostredkúvanie stávok na športové podujatia patrí do rámca režimu verejného monopolu, ktorý je podľa vnútroštátnych súdov v rozpore s právom Únie. Článok 56 ZFEÚ bráni takejto sankcii aj v prípade, že súkromný prevádzkovateľ môže teoreticky získať povolenie na organizovanie alebo sprostredkúvanie stávok na športové podujatia, keď znalosť postupu vydania takéhoto povolenia nie je zaručená a režim verejného monopolu na stávky na športové podujatia, v prípade ktorého vnútroštátne súdy rozhodli, že je v rozpore s právom Únie, naozaj pretrval napriek prijatiu takéhoto postupu.

2. Článok 8 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/34/ES z 22. júna 1998, ktorou sa ustanovuje postup pre poskytovanie informácií v oblasti technických noriem a iných predpisov a pravidiel o službách informačnej spoločnosti, zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 98/48/ES z 20. júla 1998, sa má vykladať v tom zmysle, že návrh regionálnej právnej úpravy, ktorá na úrovni dotknutého regiónu ponecháva v platnosti ustanovenia právnej úpravy spoločnej pre rôzne regióny členského štátu, ktorej pôvodné obdobie platnosti sa skončilo, podlieha oznamovacej povinnosti stanovenej v uvedenom článku 8 ods. 1, ak tento návrh obsahuje technické predpisy v zmysle článku 1 tejto smernice, takže nesplnenie tejto povinnosti spôsobuje, že sa na tieto technické predpisy nemožno odvolávať proti jednotlivcovi v rámci trestného konania. Takáto povinnosť nie je spochybnená okolnosťou, že uvedená spoločná právna úprava bola predtým oznámená Komisii v štádiu návrhu zákona podľa článku 8 ods. 1 uvedenej smernice a výslovne stanovovala možnosť predĺženia, ktorá však nebola využitá.

3. Článok 56 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že je s ním v rozpore, keď členský štát postihuje nepovolené sprostredkovanie stávok na športové podujatia na svojom území na účet hospodárskeho subjektu, ktorý má licenciu na organizovanie stávok na športové podujatia v inom členskom štáte:

4. keď vydanie povolenia na organizovanie stávok na športové podujatia podlieha získaniu koncesie uvedeným prevádzkovateľom podľa postupu vydávania koncesií, akým je ten vo veci samej, ak vnútroštátny súd konštatuje, že tento postup nedodržiava zásady rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie z dôvodu štátnej príslušnosti, ako aj povinnosť transparentnosti, ktorá z toho vyplýva, a

5. keď napriek nadobudnutiu účinnosti vnútroštátneho ustanovenia umožňujúceho vydávanie koncesií súkromným prevádzkovateľom uplatňovanie ustanovení, ktoré zriadili režim verejného monopolu na organizovanie a sprostredkovanie stávok na športové podujatia, o ktorom vnútroštátne súdy rozhodli, že je v rozpore s právom Únie, v skutočnosti pretrvalo.