C-336/07 Kabel Deutschland Vertrieb und Service GmbH & Co. KG proti Niedersächsische Landesmedienanstalt für privaten Rundfunk.
Z odôvodnenia
1. Článok 31 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/22/ES zo 7. marca 2002 o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb (smernica univerzálnej služby) sa má vykladať v tom zmysle, že mu neodporuje vnútroštátna právna úprava, ako je právna úprava vo veci samej, ktorá prevádzkovateľom káblových sietí ukladá povinnosť zaradiť do svojich analógových káblových sietí televízne programy a služby, ktoré sa už vysielajú terestriálne, čo vedie k tomu, že sa využíva viac než polovica kanálov dostupných v tejto sieti, a ktorá stanovuje poradie priority žiadateľov v prípade nedostatku kanálov, čo vedie k využitiu všetkých dostupných kanálov danej siete, za predpokladu, že tieto povinnosti nemajú neprimerané ekonomické dôsledky, čo však prislúcha overiť vnútroštátnemu súdu.
2. Pojem „televízne služby“ v zmysle článku 31 ods. 1 smernice 2002/22 zahŕňa služby vysielateľov televíznych programov alebo poskytovateľov mediálnych služieb, medzi ktoré patrí aj telenákup, za predpokladu, že sú splnené podmienky tohto ustanovenia, čo však prislúcha posúdiť vnútroštátnemu súdu.