C-335/16 VG Čistoća d.o.o. proti Đurovi Vladikovi a Ljubici Vladikovej.
Z odôvodnenia
Článok 14 a článok 15 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc sa majú vykladať v tom zmysle, že za súčasného stavu práva Únie nebránia vnútroštátnej právnej úprave, ako je tá vo veci samej, ktorá na účely financovania služby nakladania s komunálnym odpadom a jeho zneškodňovania jednak stanovuje cenu vypočítanú na základe odhadu objemu odpadu vyprodukovaného užívateľmi tejto služby, a nie na základe množstva odpadu, ktorí títo užívatelia skutočne vyprodukovali a odovzdali na zber, a jednak vyžaduje dodatočný poplatok zo strany užívateľov ako držiteľov odpadu, prostredníctvom ktorého sa majú financovať kapitálové investície nevyhnutné na spracovanie odpadu, vrátane jeho recyklácie. Vnútroštátny súd však musí na základe skutkových a právnych okolností, ktoré mu boli predložené, overiť, či to nevedie k tomu, že niektorým „držiteľom“ sa uložia zjavne neprimerané náklady v pomere k objemu alebo povahe odpadu, ktorý môžu vyprodukovať. S týmto cieľom môže vnútroštátny súd najmä zohľadniť kritériá týkajúce sa druhu nehnuteľností, ktoré užívatelia užívajú, rozlohy a účelu týchto nehnuteľností, rozsahu, v akom „držitelia“ produkujú odpad, objemu kontajnerov, ktoré majú užívatelia k dispozícii, ako aj frekvencie zberu odpadu, keďže uvedené parametre môžu priamo ovplyvniť výšku nákladov určených na nakladanie s odpadom.
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies