C-335/11, C-337/11 HK Danmark, ktorá koná za Jettu Ringovú, proti Dansk almennyttigt Boligselskab (C-335/11) a HK Danmark, ktorá koná za Lonu Skouboeovú Wergeovú, proti Dansk Arbejdsgiverforening, ktorá koná za Pro Display A/S (C-337/11).

1. Pojem „zdravotné postihnutie“ uvedený v smernici Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní, sa má vykladať v tom zmysle, že zahŕňa patologický stav spôsobený lekársky diagnostikovanou liečiteľnou alebo neliečiteľnou chorobou, pokiaľ táto choroba spôsobuje obmedzenie vyplývajúce najmä z fyzického, mentálneho alebo psychického postihnutia, ktorého vzájomné pôsobenie s rôznymi prekážkami môže brániť plnej a účinnej účasti dotknutej osoby na profesijnom živote na základe rovnosti s ostatnými zamestnancami, a ak je toto obmedzenie dlhodobé. Povaha opatrení, ktoré musí prijať zamestnávateľ, nie je rozhodujúca pri posudzovaní, či sa na zdravotný stav osoby vzťahuje tento pojem.

2. Článok 5 smernice 2000/78 sa má vykladať v tom zmysle, že skrátenie pracovného času môže predstavovať jedno z prispôsobujúcich opatrení uvedených v tomto článku. Vnútroštátnemu súdu prislúcha, aby posúdil, či za okolností vo veciach samých skrátenie pracovného času ako prispôsobujúce opatrenie predstavuje pre zamestnávateľa neprimerané bremeno.

3. Smernica 2000/78 sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnemu ustanoveniu, ktoré stanovuje, že zamestnávateľ môže vypovedať pracovnú zmluvu so skrátenou výpovednou lehotou, ak dotknutý zamestnanec so zdravotným postihnutím nebol prítomný v práci z dôvodu choroby, pričom naďalej poberal mzdu, počas 120 dní za posledných dvanásť mesiacov, ak je táto neprítomnosť dôsledkom toho, že zamestnávateľ neprijal vhodné opatrenia v súlade s povinnosťou vykonať primerané prispôsobenia stanovenou v článku 5 tejto smernice.

4. Smernica 2000/78 sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnemu ustanoveniu, ktoré stanovuje, že zamestnávateľ môže vypovedať pracovnú zmluvu so skrátenou výpovednou lehotou, ak dotknutý zamestnanec so zdravotným postihnutím nebol prítomný v práci z dôvodu choroby, pričom naďalej poberal mzdu, počas 120 dní za posledných dvanásť mesiacov, ak je táto neprítomnosť dôsledkom jeho zdravotného postihnutia, okrem prípadu, ak toto ustanovenie sleduje legitímny cieľ a nejde nad rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie tohto cieľa, čoho preverenie prislúcha vnútroštátnemu súdu.