C-332/14 Wolfgang und Dr. Wilfried Rey Grundstücksgemeinschaft GbR proti Finanzamt Krefeld.

1. Článok 17 ods. 5 šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia, zmenenej a doplnenej smernicou Rady 95/7/ES z 10. apríla 1995, sa má vykladať v tom zmysle, že za predpokladu, že budova sa na výstupe používa na uskutočňovanie určitých plnení, pri ktorých vzniká právo na odpočítanie, a iných plnení, pri ktorých toto právo nevzniká, nie sú členské štáty povinné stanoviť, že tovary a služby použité na vstupe na výstavbu, nadobudnutie, používanie, spravovanie alebo údržbu tejto budovy sa najskôr priradia k týmto rôznym plneniam, ak je takéto priradenie ťažko uskutočniteľné, a potom sa určí samotné právo na odpočítanie nárokovateľné z titulu týchto plnení za tovary a služby, ktoré boli použité tak pre určité plnenia, pri ktorých vzniká právo na odpočítanie, ako aj pre ostatné, pri ktorých toto právo nevzniká, podľa rozdeľovacieho kľúča založeného buď na obrate, alebo na výmere, ak táto metóda založená na výmere zaručí presnejšie určenie odpočítateľnej pomernej časti.

2. Článok 20 šiestej smernice 77/388, zmenenej a doplnenej smernicou 95/7, sa má vykladať v tom zmysle, že vyžaduje, aby sa pristúpilo k oprave odpočtov dane z pridanej hodnoty uskutočnených z titulu tovarov alebo služieb spadajúcich pod článok 17 ods. 5 uvedenej smernice v dôsledku toho, že počas posudzovaného opravného obdobia došlo k prijatiu rozdeľovacieho kľúča tejto dane používaného na vypočítanie týchto odpočtov, ktorý sa odchyľuje od metódy určenia práva na odpočítanie stanovenej tou istou smernicou.

3. Všeobecné zásady práva Európskej únie, ako sú zásady právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery, sa majú vykladať v tom zmysle, že im neodporuje uplatniteľná vnútroštátna právna úprava, ktorá v zmysle článku 20 šiestej smernice, zmenenej a doplnenej smernicou 95/7, výslovne nestanovuje opravu dane zaplatenej na vstupe v dôsledku zmeny rozdeľovacieho kľúča dane z pridanej hodnoty použitého na výpočet určitých odpočtov, ani nestanovuje prechodný režim, hoci najvyšší súd uznal rozdelenie dane zaplatenej na vstupe uskutočnené zdaniteľnou osobou podľa rozdeľovacieho kľúča uplatniteľného pred touto zmenou vo všeobecnosti za primerané.