C-330/05 Trestné konanie proti Fredrik Granberg.

1. Článok 9 ods. 3 smernice Rady 92/12/EHS z 25. februára 1992 o všeobecnom systéme, držbe, preprave a kontrole tovarov podliehajúcich spotrebným daniam, zmenenej a doplnenej smernicou Rady 92/108/EHS zo 14. decembra 1992, vo všeobecnosti neumožňuje stanoviť povinnosť zaplatiť v členskom štáte uvedenia do daňového voľného obehu spotrebnú daň z vykurovacieho paliva nadobudnutého jednotlivcom pre vlastnú potrebu v inom členskom štáte, ktoré sám prepravil do uvedeného členského štátu uvedenia do daňového voľného obehu bez ohľadu na spôsob, ktorým sa táto preprava vykonáva.

2. Preprava 3000 l vykurovacieho paliva jednotlivcom v troch kontajneroch bežne nazývaných „IBC kontajnery“ naložených v dodávke je „atypickým spôsobom prepravy“ v zmysle článku 9 ods. 3 smernice 92/12, zmenenej a doplnenej smernicou 92/108.

3. Článok 7 ods. 4 smernice 92/12, zmenenej a doplnenej smernicou 92/108, neodporuje tomu, aby právna úprava členského štátu určenia, v ktorom možno požadovať zaplatenie spotrebnej dane, tak ako to umožňuje článok 9 ods. 3 tejto smernice, akémukoľvek jednotlivcovi, ktorý sám a pre svoju vlastnú potrebu nadobudol vykurovacie palivo v inom členskom štáte, kde bol tento tovar uvedený do daňového voľného obehu, a ktorý sám tento tovar prepravil do členského štátu určenia „atypickým spôsobom prepravy“ v zmysle uvedeného článku 9 ods. 3 smernice, stanovovala povinnosť zriadiť záruku na zabezpečenie zaplatenia spotrebných daní, ako aj byť vybavený sprievodným dokumentom, ako aj dokumentom preukazujúcim zriadenie takejto záruky.