C-33/20, C-155/20, C-187/20 UK a i. poti Volkswagen Bank GmbH a i.

1. Článok 10 ods. 2 písm. a) c) a e) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa má vykladať v tom zmysle, že ak ide o taký prípad, zmluva o úvere má jasne a stručne uvádzať, že ide o „zmluvu o viazanom úvere“ v zmysle článku 3 písm. n) tejto smernice a že táto zmluva je uzatvorená na dobu určitú.

2. Článok 10 ods. 2 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nevyžaduje, aby „zmluva o viazanom úvere“ v zmysle článku 3 písm. n) tejto smernice, ktorá slúži výlučne na financovanie zmluvy o dodaní tovaru a ktorá stanovuje, že suma úveru sa zaplatí predávajúcemu tohto tovaru, uvádzala, že spotrebiteľ je zbavený svojho záväzku zaplatiť kúpnu cenu vo výške vyplatenej sumy a že predávajúci mu musí, pokiaľ bola kúpna cena úplne zaplatená, odovzdať kúpený tovar.

3. Článok 10 ods. 2 písm. l) smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere musí uvádzať vo forme konkrétneho percenta sadzbu úrokov z omeškania uplatniteľnú v čase uzavretia tejto zmluvy a musí konkrétne vysvetliť mechanizmus úpravy sadzby úrokov z omeškania. V prípade, keď sa zmluvné strany predmetnej zmluvy o úvere dohodli, že sadzba úroku z omeškania sa zmení v závislosti od zmeny základnej úrokovej sadzby určenej centrálnou bankou členského štátu a uverejnenej v úradnom vestníku tohto členského štátu, ktorý je ľahko dostupný, odkaz na túto základnú úrokovú sadzbu v tejto zmluve je taký, že umožňuje primerane pozornému a obozretnému spotrebiteľovi pochopiť mechanizmus úpravy tejto sadzby úrokov z omeškania za predpokladu, že spôsob výpočtu tejto sadzby je uvedený v tejto zmluve. V tejto súvislosti treba dodržať dve podmienky. V prvom rade prezentácia tohto spôsobu výpočtu musí byť ľahko zrozumiteľná pre priemerného spotrebiteľa, ktorý nemá špecializované znalosti v oblasti financií, a táto prezentácia mu musí umožniť vypočítať sadzbu úrokov z omeškania na základe informácií poskytnutých v zmluve o úvere. V druhom rade frekvencia zmeny uvedenej základnej úrokovej sadzby, ktorá je stanovená vnútroštátnymi ustanoveniami, musí byť tiež uvedená v predmetnej zmluve o úvere.

4. Článok 10 ods. 2 písm. r) smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere musí na účely výpočtu kompenzácie v prípade predčasného splatenia úveru uviesť konkrétnu, pre priemerného spotrebiteľa ľahko zrozumiteľnú metódu výpočtu tejto kompenzácie, aby mohol určiť výšku kompenzácie v prípade predčasného splatenia úveru na základe informácií poskytnutých v tejto zmluve.

5. Článok 10 ods. 2 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nevyžaduje, aby zmluva o úvere uvádzala všetky situácie, v ktorých je právo zmluvných strán zmluvy o úvere na ukončenie zmluvy uznané nie touto smernicou, ale len vnútroštátnou právnou úpravou.

6. Článok 14 ods. 1 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby sa veriteľ odvolal na preklúziu práva, keď spotrebiteľ uplatnil svoje právo na odstúpenie od zmluvy v súlade s týmto ustanovením, a to v prípade, ak jedna z povinných náležitostí uvedených v článku 10 ods. 2 tejto smernice nebola uvedená v zmluve o úvere a nebola ani dodatočne riadne oznámená, a to bez ohľadu na to, či tento spotrebiteľ nevedel o existencii svojho práva na odstúpenie od zmluvy, pričom nebol za túto nevedomosť zodpovedný.

7. Smernica 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby sa mohol veriteľ oprávnene domnievať, že spotrebiteľ zneužil svoje právo na odstúpenie od zmluvy stanovené v článku 14 ods. 1 tejto smernice, keďže jedna z povinných náležitostí stanovených v článku 10 ods. 2 uvedenej smernice nebola riadne uvedená v zmluve o úvere a nebola ani dodatočne riadne oznámená, a to bez ohľadu na to, či tento spotrebiteľ nevedel o existencii svojho práva na odstúpenie od zmluvy.

8. Článok 10 ods. 2 písm. t) smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere musí uvádzať podstatné informácie týkajúce sa mimosúdneho mechanizmu vybavovania sťažností alebo zaistenia nápravy, ktoré má spotrebiteľ k dispozícii, a prípadne informácie o ich nákladoch; skutočnosť, že sťažnosť alebo prostriedok nápravy sa majú podať v papierovej alebo elektronickej forme; poštovú alebo elektronickú adresu, na ktorú sa má sťažnosť alebo prostriedok nápravy zaslať, a iné formálne podmienky, ktorým táto sťažnosť alebo tento prostriedok nápravy podlieha. Pokiaľ ide o tieto informácie, nestačí jednoduchý odkaz v zmluve o úvere na procesné pravidlá dostupné na internete alebo na iný akt alebo dokument týkajúci sa mimosúdnych mechanizmov vybavovania sťažností a zaistenia nápravy.