C-328/20 Európska komisia v. Rakúska republika.

Z odôvodnenia

1. Rakúska republika si tým, že zaviedla prispôsobovací mechanizmus vyplývajúci zo zmien vykonaných v § 8a Bundesgesetz betreffend den Familienlastenausgleich durch Beihilfen (spolkový zákon o kompenzácii rodinných výdavkov prídavkami) z 24. októbra 1967, v znení Bundesgesetz mit dem das Familienlastenausgleichsgesetz 1967, das Einkommensteuergesetz 1988 und das Entwicklungshelfergesetz geändert werden (spolkový zákon, ktorým sa mení spolkový zákon o kompenzácii rodinných výdavkov prídavkami z roku 1967, zákon o dani z príjmu fyzických osôb z roku 1988 a zákon o postavení rozvojových pracovníkov) zo 4. decembra 2018, a v § 33 Bundesgesetz über die Besteuerung des Einkommens natürlicher Personen (spolkový zákon o zdaňovaní príjmu fyzických osôb) zo 7. júla 1988, v znení Jahressteuergesetz 2018 (daňový zákon za rok 2018) zo 14. augusta 2018, a spolkového zákona, ktorým sa mení spolkový zákon o kompenzácii rodinných výdavkov prídavkami z roku 1967, zákon o dani z príjmu fyzických osôb z roku 1988 a zákon o postavení rozvojových pracovníkov zo 4. decembra 2018, uplatniteľný na rodinné prídavky a daňový bonus na vyživované dieťa pre pracovníkov, ktorých deti majú trvalé bydlisko v inom členskom štáte, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článkov 4 a 67 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, ako aj z článku 7 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 492/2011 z 5. apríla 2011 o slobode pohybu pracovníkov v rámci Únie.

2. Rakúska republika si tým, že pre migrujúcich pracovníkov, ktorých deti majú trvalé bydlisko v inom členskom štáte, zaviedla prispôsobovací mechanizmus vyplývajúci zo zmien vykonaných v § 8a Bundesgesetz betreffend den Familienlastenausgleich durch Beihilfen (spolkový zákon o kompenzácii rodinných výdavkov prídavkami) z 24. októbra 1967, v znení Bundesgesetz mit dem das Familienlastenausgleichsgesetz 1967, das Einkommensteuergesetz 1988 und das Entwicklungshelfergesetz geändert werden (spolkový zákon, ktorým sa mení spolkový zákon o kompenzácii rodinných výdavkov prídavkami z roku 1967, zákon o dani z príjmu fyzických osôb z roku 1988 a zákon o postavení rozvojových pracovníkov) zo 4. decembra 2018, a v § 33 Bundesgesetz über die Besteuerung des Einkommens natürlicher Personen (spolkový zákon o zdaňovaní príjmu fyzických osôb) zo 7. júla 1988, v znení Jahressteuergesetz 2018 (daňový zákon za rok 2018) zo 14. augusta 2018, a spolkového zákona, ktorým sa mení spolkový zákon o kompenzácii rodinných výdavkov prídavkami z roku 1967, zákon o dani z príjmu fyzických osôb z roku 1988 a zákon o postavení rozvojových pracovníkov zo 4. decembra 2018, uplatniteľný na rodinný bonus „plus“, daňový bonus pre domácnosť s jediným príjmom, daňový bonus pre rodiča samoživiteľa a daňový bonus z dôvodu výživného, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 7 ods. 2 nariadenia č. 492/2011.

3. Rakúska republika znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania vynaložené Európskou komisiou.

4. Česká republika, Dánske kráľovstvo, Chorvátska republika, Poľská republika, Rumunsko, Slovinská republika a Slovenská republika, ako aj Nórske kráľovstvo a Dozorný úrad EZVO znášajú svoje vlastné trovy konania.

Spisová značka: C-328/20
Forma rozhodnutia: Rozsudok
Súd: Európsky súdny dvor
Dátum rozhodnutia: 16. 6. 2022
Dátum podania: 22. 7. 2020

S-EPI, s.r.o. © 2010-2025, všetky práva vyhradené

cookies24x24  Súhlas s použitím cookies

Táto webová stránka používa rôzne cookies pre poskytovanie online služieb, na účely prihlásenia, poskytovania obsahu prostredníctvom tretích strán, analýzu návštevnosti a iné. V súlade s platnou legislatívou, prosíme, o potvrdenie súhlasu alebo nastavenie Vašich preferencií.

Pamätajte, že súbory cookies sú užitočné pre rôzne užívateľské nastavenia a ich odmietnutím sa môže znížiť Váš užívateľský komfort.

Viac informácií o cookies.