C-327/15 TDC A/S proti Teleklagenavnet a Erhvervs- og Vakstministeriet.

1. Ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/22/ES zo 7. marca 2002 o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb (smernica univerzálnej služby), a najmä jej článok 32, sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje kompenzačný mechanizmus za poskytovanie doplnkových povinných služieb, podľa ktorej podnik nemá nárok na kompenzáciu čistých nákladov zo strany členského štátu vynaložených na poskytovanie doplnkovej povinnej služby, ak zisk tohto podniku dosiahnutý z iných služieb, na ktoré sa vzťahujú jeho záväzky univerzálnej služby, prevyšuje stratu súvisiacu s poskytovaním tejto doplnkovej povinnej služby.

2. Smernica 2002/22 sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej podnik určený ako poskytovateľ doplnkových povinných služieb má nárok na kompenzáciu čistých nákladov na poskytovanie týchto služieb členským štátom iba vtedy, ak tieto náklady predstavujú pre tento podnik neprimerané zaťaženie.

3. Smernica 2002/22 sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej čisté náklady podniku určeného na plnenie záväzku univerzálnej služby vyplývajú z rozdielu medzi všetkými príjmami a všetkými nákladmi spojenými s poskytnutím predmetnej služby, vrátane príjmov a nákladov, ktoré by podnik tiež vykazoval, aj keby nebol prevádzkovateľom univerzálnej služby.

4. Za okolností, ako sú okolnosti konania vo veci samej, skutočnosť, že podnik poverený doplnkovými povinnými službami v zmysle článku 32 smernice 2002/22 poskytuje tieto služby nielen na území Dánska, ale tiež na území Grónska, nemá vplyv na výklad ustanovení tejto smernice.

5. Článok 32 smernice 2002/22 sa má vykladať v tom zmysle, že má priamy účinok v rozsahu, v akom zakazuje členským štátom, aby podnik poverený poskytovaním doplnkových povinných služieb nechali znášať všetky alebo časť nákladov spojených s týmto poskytovaním.

6. Zásady spolupráce v dobrej viere, ekvivalencie a efektivity treba vykladať v tom zmysle, že nebránia právnej úprave, akou je právna úprava vo veci samej, ktorá podriaďuje podávanie žiadostí o kompenzáciu schodku za predchádzajúci účtovný rok, predložených prevádzkovateľom povereným univerzálnou službou, lehote troch mesiacov od uplynutia lehoty stanovenej tomuto prevádzkovateľovi na predloženie každoročnej správy príslušnému vnútroštátnemu orgánu, s výhradou, aby táto lehota nebola menej priaznivá než lehota stanovená vo vnútroštátnom práve pre analogickú žiadosť a aby nerobila výkon práv priznaných podnikom smernicou 2002/22 prakticky nemožným alebo ho nadmerne sťažovala, čo prislúcha overiť vnútroštátnemu súdu.