1. Pokiaľ výrobky nachádzajúce sa v tretej krajine a označené ochrannou známkou zapísanou v členskom štáte Únie alebo ochrannou známkou Spoločenstva, ktoré predtým neboli uvedené na trh v EHP, alebo v prípade ochrannej známky Spoločenstva, ktoré predtým neboli uvedené na trh v Únii, predáva hospodársky subjekt prostredníctvom internetového obchodu a bez súhlasu majiteľa tejto ochrannej známky spotrebiteľovi nachádzajúcemu sa na území, na ktoré sa vzťahuje uvedená ochranná známka, alebo sú predmetom ponuky na predaj alebo reklamy v takomto internetovom obchode určenom spotrebiteľom nachádzajúcim sa na tomto území, uvedený majiteľ môže proti takému predaju, takej ponuke na predaj alebo takej reklame zakročiť na základe pravidiel uvedených v článku 5 prvej smernice Rady 89/104/EHS z 21. decembra 1988 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok, zmenenej a doplnenej Dohodou o Európskom hospodárskom priestore z 2. mája 1992, alebo v článku 9 nariadenia Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke spoločenstva. Je na vnútroštátnych súdoch, aby v každom jednotlivom prípade posúdili, či existujú relevantné indície na vyvodenie záveru, že ponuka na predaj alebo reklama zobrazená v internetovom obchode dostupnom na uvedenom území je určená spotrebiteľom, ktorí sa na tomto území nachádzajú.
2. Dodanie predmetov označených ochrannou známkou, ktoré sú určené na prezentáciu výrobkov spotrebiteľom v autorizovaných predajných miestach, ako aj flakónov rovnako označených touto ochrannou známkou, z ktorých možno v malých množstvách spotrebiteľom poskytnúť vzorky zdarma, a to majiteľom danej ochrannej známky svojim autorizovaným distribútorom, nie je, pokiaľ neexistujú dôkazy o opaku, uvádzaním na trh v zmysle smernice 89/104 ani nariadenia č. 40/94.
3. Článok 5 smernice 89/104 a článok 9 nariadenia č. 40/94 sa majú vykladať v tom zmysle, že majiteľ ochrannej známky môže na základe výlučného práva vyplývajúceho z tejto ochrannej známky zakročiť proti ďalšiemu predaju takých výrobkov, o aké ide vo veci samej, z dôvodu, že predajca z týchto výrobkov odstránil obal, pokiaľ má toto odstránenie obalu za následok, že také podstatné informácie, ako sú informácie týkajúce sa totožnosti výrobcu alebo osoby zodpovednej za uvedenie kozmetických výrobkov na trh, chýbajú. Pokiaľ odstránenie obalu neviedlo k nedostatku takýchto informácií, majiteľ ochrannej známky môže aj v takom prípade zakročiť proti tomu, aby sa parfum alebo kozmetický výrobok označený ochrannou známkou, ktorej je majiteľom, ďalej predával bez obalu, pokiaľ sa preukáže, že odstránenie obalu poškodilo imidž uvedeného výrobku, a teda dobré meno ochrannej známky.
4. Článok 5 ods. 1 písm. a) smernice 89/104 a článok 9 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 40/94 sa majú vykladať v tom zmysle, že majiteľ ochrannej známky je oprávnený zakázať prevádzkovateľovi internetového obchodu prostredníctvom kľúčového slova totožného s uvedenou ochrannou známkou, ktoré si tento prevádzkovateľ vybral v rámci odkazovej služby na internete, robiť reklamu na výrobky označené touto ochrannou známkou predávané v uvedenom internetovom obchode, ak táto reklama riadne informovanému a primerane pozornému používateľovi internetu neumožňuje alebo len ťažko umožňuje zistiť, či uvedené výrobky pochádzajú od majiteľa ochrannej známky alebo z podniku, ktorý je s ním hospodársky prepojený, alebo naopak, od tretej osoby.
5. Prevádzkovateľ internetového obchodu neuskutočňuje „používanie“ označení, ktoré sú zhodné alebo podobné s ochrannými známkami a ktoré sa objavujú v ponukách na predaj zobrazovaných na jeho internetovej stránke, v zmysle článku 5 smernice 89/104 a článku 9 nariadenia č. 40/94.
6. Článok 14 ods. 1 smernice 2000/31/ES Európskeho parlamentu a Rady z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode), sa má vykladať v tom zmysle, že sa uplatňuje na prevádzkovateľa, ak nemal aktívnu úlohu takej povahy, že by bolo možné konštatovať, že uložené údaje pozná alebo má nad nimi kontrolu.
7. Uvedený prevádzkovateľ má takúto úlohu, keď poskytuje pomoc, ktorá spočíva najmä v optimalizácii prezentácie predmetných ponúk na predaj alebo v ich podpore.
8. Pokiaľ prevádzkovateľ internetového obchodu nemal aktívnu úlohu v zmysle uvedenom v predchádzajúcom bode, a preto jeho poskytovanie služieb patrí do pôsobnosti článku 14 ods. 1 smernice 2000/31, nemôže sa vo veci, ktorá môže viesť k uloženiu náhrady škody, dovolávať výnimky zo zodpovednosti stanovenej v tomto ustanovení, ak vedel o skutočnostiach alebo okolnostiach, na základe ktorých by obozretný hospodársky subjekt musel konštatovať protiprávnosť predmetných ponúk na predaj, a v prípade takejto vedomosti nekonal promptne v súlade s uvedeným článkom 14 ods. 1 písm. b).
9. Článok 11 tretia veta smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva sa má vykladať v tom zmysle, že vyžaduje, aby členské štáty zabezpečili, že vnútroštátne súdy, ktoré majú právomoc v oblasti práv duševného vlastníctva, môžu prevádzkovateľovi internetového obchodu nariadiť, aby prijal opatrenia, ktoré nielen prispievajú k ukončeniu porušovania týchto práv používateľmi tohto internetového obchodu, ale tiež zabraňujú novým porušeniam. Tieto súdne príkazy musia byť účinné, primerané, odstrašujúce a nesmú vytvárať prekážky obchodu povolenému právom.