C-32/19 AT proti Pensionsversicherungsanstalt.
Z odôvodnenia
Článok 17 ods. 1 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS, sa má vykladať v tom zmysle, že na účely získania práva trvalého pobytu v hostiteľskom členskom štáte pred uplynutím nepretržitého obdobia piatich rokov pobytu, sa podmienky týkajúce sa skutočnosti, že v ňom vykonával svoju pracovnú činnosť prinajmenšom počas predchádzajúcich dvanástich mesiacov a zdržiaval sa tam nepretržite dlhšie ako tri roky, uplatňujú na pracovníka, ktorý v okamihu ukončenia svojej činnosti dosiahol vek stanovený právnymi predpismi tohto členského štátu na uplatnenie nároku na starobný dôchodok.