C-316/16, C-424/16 B proti Land Baden-Württemberg a Secretary of State for the Home Department proti Francovi Vomerovi.

1. Článok 28 ods. 3 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS, sa má vykladať v tom zmysle, že podmienkou priznania ochrany pred vyhostením z územia štátu upravenej v tomto ustanovení je právo dotknutej osoby na trvalý pobyt v zmysle článku 16 a článku 28 ods. 2 tejto smernice.

2. Článok 28 ods. 3 písm. a) smernice 2004/38 sa má vykladať v tom zmysle, že v prípade občana Únie, ktorý si odpykáva trest odňatia slobody a voči ktorému bolo vydané rozhodnutie o vyhostení, podmienka, aby sa táto osoba „[zdržiavala] v hostiteľskom členskom štáte počas predchádzajúcich desiatich rokov“, uvedená v tomto ustanovení, môže byť splnená, pokiaľ celkové posúdenie situácie dotknutej osoby s prihliadnutím na všetky relevantné aspekty vedie k názoru, že napriek uvedenému pobytu vo väzení neboli prerušené integračné väzby medzi dotknutou osobou a hostiteľským členským štátom. Medzi tieto aspekty patrí najmä sila integračných väzieb vytvorených s hostiteľským členským štátom predtým, ako bola dotknutá osoba uväznená, povaha trestného činu, ktorý viedol k danému odňatiu slobody, a okolnosti, za ktorých došlo k jeho spáchaniu, ako aj správanie dotknutej osoby počas jej pobytu vo väzení.

3. Článok 28 ods. 3 písm. a) smernice 2004/38 sa má vykladať v tom zmysle, že otázku, či osoba spĺňa podmienku, že sa „[zdržiavala] v hostiteľskom členskom štáte počas predchádzajúcich desiatich rokov“ v zmysle uvedeného ustanovenia, treba posudzovať k okamihu vydania prvotného rozhodnutia o vyhostení.