C-313/02 Nicole Wippel proti Peek & Cloppenburg GmbH & Co. KG.

1. Pracovník, ktorého pracovná zmluva stanovuje, že dĺžka týždenného pracovného času a rozvrhnutie pracovného času sa určia v závislosti od množstva práce, ktorú treba vykonať, dohodou strán pre každý prípad osobitne, ako tomu je v prípade konania pred vnútroštátnym súdom, patrí do rozsahu pôsobnosti smernice Rady 76/207/EHS z 9. februára 1976 o vykonávaní zásady rovnakého [rovnosti – neoficiálny preklad] zaobchádzania s mužmi a ženami, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a o pracovné podmienky.

2. Takýto pracovník patrí takisto do rozsahu pôsobnosti rámcovej dohody uvedenej v prílohe smernice Rady 97/81/ES z 15. decembra 1997 týkajúcej sa rámcovej dohody o práci na kratší pracovný čas, ktorú uzavreli UNICE, CEEP a ETUC, ak:

3. má pracovnú zmluvu alebo pracovnoprávny vzťah podľa definície v práve, kolektívnej zmluve alebo platnej praxi v každom členskom štáte,

4. ide o pracovníka, ktorého bežný pracovný čas vypočítaný na základe týždňa alebo priemeru doby zamestnania do jedného roka je kratší ako bežný pracovný čas porovnateľného pracovníka s pracovným časom v rozsahu ustanoveného pracovného času v zmysle doložky 3 ods. 2 citovanej rámcovej dohody, a

5. v prípade pracovníkov na kratší pracovný čas, ktorí pracujú ako príležitostní pracovníci, členský štát týchto pracovníkov úplne alebo čiastočne nevylúčil z tejto dohody na základe doložky 2 ods. 2 tejto istej rámcovej dohody.

6. Doložka 4 rámcovej dohody uvedenej v prílohe smernice 97/81 a článok 5 ods. 1 smernice 76/207 sa majú vykladať v tom zmysle, že:

7. nie je s nimi v rozpore ustanovenie, akým je aj § 3 Arbeitszeitgesetz (zákon o pracovnom čase), ktoré stanovuje bežnú dĺžku pracovného času v zásade na 40 hodín týždenne a 8 hodín denne a ktoré upravuje rovnako maximálnu dĺžku pracovného času a rozvrhnutie pracovného času pre pracovníkov s pracovným časom v rozsahu ustanoveného pracovného času a pre pracovníkov na kratší pracovný čas,

8. v prípade, ak pracovné zmluvy všetkých ostatných pracovníkov jedného podniku stanovujú dĺžku týždenného pracovného času a rozvrhnutie pracovného času, nebránia uzavretiu pracovnej zmluvy na kratší pracovný čas s pracovníkmi toho istého podniku, ako aj v prípade konania pred vnútroštátnym súdom, v zmysle ktorej dĺžka týždenného pracovného času a rozvrhnutie pracovného času sa určia v závislosti od množstva práce, ktorú treba vykonať, dohodou strán pre každý prípad osobitne, pričom pracovník má právo túto prácu prijať alebo odmietnuť.