C-312/21 Tráficos Manuel Ferrer S.L. a Ignacio proti Daimler AG.
Z odôvodnenia
1. Článok 101 ZFEÚ a článok 3 ods. 1 a 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/104/EÚ z 26. novembra 2014 o určitých pravidlách upravujúcich žaloby podľa vnútroštátneho práva o náhradu škody utrpenej v dôsledku porušenia ustanovení práva hospodárskej súťaže členských štátov a Európskej únie
sa majú vykladať v tom zmysle, že:
nebránia vnútroštátnemu pravidlu občianskeho súdneho konania, podľa ktorého v prípade čiastočného vyhovenia žalobe každý z účastníkov konania znáša svoje vlastné trovy konania a každý z účastníkov konania znáša polovicu spoločných trov konania okrem prípadu zneužívajúceho konania.
2. Článok 17 ods. 1 smernice 2014/104
sa má vykladať v tom zmysle, že:
ani skutočnosť, že žalovaný uvádzaný v žalobe, ktorá patrí do pôsobnosti tejto smernice, sprístupnil žalobcovi údaje, z ktorých vychádzal, aby vyvrátil znalecký posudok žalobcu, ani skutočnosť, že žalobca adresoval svoju žalobu len jednému z páchateľov uvedeného porušenia, nie sú samy osebe relevantné na posúdenie, či sú vnútroštátne súdy oprávnené vykonať odhad škody, keďže tento odhad predpokladá jednak, že existencia tejto škody bola preukázaná, a jednak, že jej presná kvantifikácia je prakticky nemožná alebo nadmerne ťažká, čo znamená, že je potrebné zohľadniť všetky parametre vedúce k takému konštatovaniu, a najmä neúspešnosť krokov, ako je žiadosť o predloženie dôkazov, stanovená v článku 5 uvedenej smernice.
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies