C-310/14 Nike European Operations Netherlands BV proti Sportland Oy.

1. Článok 13 nariadenia Rady (ES) č. 1346/2000 z 29. mája 2000 o konkurznom konaní sa má vykladať v tom zmysle, že jeho uplatnenie podlieha podmienke, aby vzhľadom na všetky skutkové okolnosti prípadu nemohol byť dotknutý úkon napadnutý na základe práva uplatňujúceho sa na tento úkon (lex causae).

2. Na účely uplatnenia článku 13 nariadenia č. 1346/2000 a za predpokladu, že žalovaný v rámci konania vo veci žaloby o neplatnosť, neúčinnosť alebo odporovateľnosť určitého úkonu sa odvolá na ustanovenie práva uplatňujúceho sa na tento úkon (lex causae), podľa ktorého možno tento úkon napadnúť len za okolností stanovených v tomto ustanovení, žalovanému tiež prináleží, aby uplatnil neexistenciu týchto okolností a predložil o tom dôkaz.

3. Článok 13 nariadenia č. 1346/2000 sa má vykladať v tom zmysle, že formulácia „právo neposkytuje žiadne prostriedky na odporovanie tohto úkonu“ sa týka okrem uplatniteľných ustanovení práva uplatňujúceho sa na tento úkon (lex causae) v oblasti konkurzného konania, aj všetkých ustanovení a všeobecných zásad tohto práva.

4. Článok 13 nariadenia č. 1346/2000 sa má vykladať v tom zmysle, že žalovaný v rámci konania vo veci žaloby o neplatnosť, neúčinnosť alebo odporovateľnosť určitého úkonu musí preukázať, že právo uplatňujúce sa na tento úkon (lex causae) ako celok neumožňuje napadnúť uvedený úkon. Vnútroštátny súd rozhodujúci o takejto žalobe môže usúdiť, že žalobcovi prináleží predložiť dôkaz o existencii ustanovenia alebo zásady v uvedenom práve, na základe ktorých tento úkon možno napadnúť, len v prípade, že sa tento súd domnieva, že žalovaný už predtým skutočne preukázal, že vzhľadom na bežné pravidlá uplatňujúce sa podľa jeho vnútroštátnych procesných pravidiel je dotknutý úkon na základe uvedeného práva nenapadnuteľný.