C-310/07 Svenska staten proti Anders Holmqvist.
Z odôvodnenia
Článok 8a smernice Rady 80/987/EHS z 20. októbra 1980 o aproximácii právnych predpisov členských štátov vzťahujúcich sa na ochranu zamestnancov v prípade platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa, zmenenej a doplnenej smernicou č. 2002/74/ES Európskeho parlamentu a Rady z , sa má vykladať v tom zmysle, že na to, aby bol podnik sídliaci v jednom členskom štáte považovaný za podnik majúci taktiež činnosti na území iného členského štátu, nie je potrebné, aby tento podnik mal pobočku alebo stálu prevádzkareň v tomto inom členskom štáte. V každom prípade je však potrebné, aby tento podnik v predmetnom štáte disponoval stálou hospodárskou prítomnosťou, ktorá sa vyznačuje existenciou ľudských zdrojov, ktoré mu umožňujú vykonávať činnosť v tomto inom členskom štáte. V prípade dopravného podniku, ktorý má sídlo v členskom štáte, len samotná okolnosť, že pracovník zamestnaný v tomto podniku v uvedenom štáte vykonáva činnosť spočívajúcu v doprave tovaru medzi uvedeným štátom a iným členským štátom, neumožňuje dospieť k záveru, že uvedený podnik disponuje stálou hospodárskou prítomnosťou v inom členskom štáte.