C-309/06 Marks & Spencer plc proti Commissioners of Customs & Excise.

1. Ak si členský štát podľa článku 28 ods. 2 šiestej smernice Rady zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu — spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia tak pred, ako aj po zmenách a doplneniach tohto ustanovenia smernicou Rady 92/77/EHS z 19. októbra 1992 vo svojej vnútroštátnej právnej úprave ponechal oslobodenie od dane s vrátením dane zaplatenej na predchádzajúcom stupni v súvislosti s určitými konkrétnymi plneniami, nemá hospodársky subjekt, ktorý takéto plnenia poskytuje, žiaden priamo uplatniteľný nárok podľa práva Spoločenstva na zdanenie týchto plnení daňou z pridanej hodnoty s nulovou sadzbou dane.

2. Ak si členský štát podľa článku 28 ods. 2 šiestej smernice 77/388 tak pred, ako aj po zmenách a doplneniach tohto ustanovenia smernicou 92/77 vo svojej vnútroštátnej právnej úprave ponechal oslobodenie od dane s vrátením dane zaplatenej na predchádzajúcom stupni v súvislosti s určitými konkrétnymi plneniami, ale nesprávne vykladal svoju vnútroštátnu právnu úpravu v tom zmysle, že určité plnenia, ktoré mali byť oslobodené od dane s vrátením dane zaplatenej na predchádzajúcom stupni, boli podľa vnútroštátneho zákona zdanené bežnou sadzbou, uplatňujú sa všeobecné zásady práva Spoločenstva, vrátane zásady daňovej neutrality tak, že priznávajú hospodárskemu subjektu, ktorý takéto plnenia poskytol, nárok na vrátenie súm, ktoré boli v súvislosti s takýmito plneniami nesprávne zaplatené.

3. Aj keď sa na konanie vo veci samej v zásade uplatňujú zásady rovnosti zaobchádzania a daňovej neutrality, k ich porušeniu nedochádza len preto, že zamietnutie vrátenia dane sa zakladalo na bezdôvodnom obohatení dotknutej zdaniteľnej osoby. Naopak, zásade daňovej neutrality odporuje, aby sa zákaz bezdôvodného obohatenia namietal len v prípade takých zdaniteľných osôb, akými sú „payment traders“ (zdaniteľné osoby, u ktorých v danom zdaňovacom období daň zaplatená na výstupe prevyšuje daň zaplatenú na vstupe), a nie v prípade takých zdaniteľných osôb, akými sú „repayment traders“ (zdaniteľné osoby, ktorých situácia je opačná než situácia predchádzajúcej skupiny osôb), pokiaľ tieto zdaniteľné osoby uvádzajú na trh podobný tovar. Vnútroštátnemu súdu prislúcha, aby preskúmal, či je to tak v uvedenom konaní. Okrem toho všeobecnej zásade rovnosti zaobchádzania, ktorej porušenie sa môže prejavovať v daňovej oblasti diskrimináciou hospodárskych subjektov, ktoré si nie sú nevyhnutne konkurentmi, ale sa nachádzajú v porovnateľnej situácii z iných hľadísk, odporuje diskriminácia medzi „payment traders“ a „repayment traders“, ktorá nie je objektívne odôvodnená.

4. Odpoveď na tretiu prejudiciálnu otázku nie je ovplyvnená preukázaním skutočnosti, že hospodárskemu subjektu, ktorému bolo zamietnuté vrátenie neoprávnene vybratej dane z pridanej hodnoty, nevznikla finančná strata, alebo že tento subjekt nebol finančne znevýhodnený.

5. Vnútroštátnemu súdu prislúcha, aby vyvodil prípadné dôsledky, pokiaľ ide o minulosť, z porušenia zásady rovnosti zaobchádzania uvedeného v bode 3 výroku tohto rozsudku podľa pravidiel týkajúcich sa časových účinkov vnútroštátneho práva uplatniteľného vo veci samej v súlade s právom Spoločenstva, a najmä zásadou rovnosti zaobchádzania, ako aj zásadou, podľa ktorej musí dbať na to, aby opatrenia nápravy, ktoré prijme, neboli v rozpore s právom Spoločenstva.