C-30/04 Ursel Koschitzki proti Istituto nazionale della previdenza sociale (INPS).
Z odôvodnenia
Článok 46 ods. 2 písm. a) nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodinných príslušníkov, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva, v znení zmenenom, doplnenom a aktualizovanom nariadením Rady (EHS) č. 2001/83 z 2. júna 1983 (Ú. v. ES L 230, s. 6) zmeneným a doplneným nariadením Rady (ES) č. 3096/95 z 22. decembra 1995 sa má vykladať v tom zmysle, že na určenie teoretickej výšky dôchodku slúžiacej ako základ pre výpočet pomerného podielu dôchodku príslušná inštitúcie nie je povinná zohľadniť doplatok, ktorého účelom je dosiahnutie minimálneho dôchodku stanoveného vnútroštátnou právnou úpravou, ak z dôvodu prekročenia hraníc príjmov stanovených vnútroštátnou právnou úpravou týkajúcou sa uvedeného doplatku si poistená osoba, ktorá bola počas celej svojej kariéry zamestnaná v dotknutom členskom štáte, nemôže tento doplatok nárokovať.