C-298/17 France Télévisions SA proti Playmédia a Conseil supérieur de l’audiovisuel (CSA).
Z odôvodnenia
1. Článok 31 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/22/ES zo 7. marca 2002 o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb (smernica univerzálnej služby), zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/136/ES z 25. novembra 2009, sa má vykladať v tom zmysle, že podnik, ktorý ponúka sledovanie programov formou streamingu a naživo cez internet, sa nemá iba z tohto dôvodu považovať za podnik, ktorý poskytuje elektronickú komunikačnú sieť používanú na verejné vysielanie rozhlasových a televíznych kanálov.
2. Ustanovenia smernice 2002/22, zmenenej smernicou 2009/136, sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia tomu, aby členský štát v situácii, ako je tá vo veci samej, uložil povinnosť prenosu podnikom, ktoré bez toho, aby poskytovali elektronické komunikačné siete, ponúkajú sledovanie televíznych programov formou streamingu a naživo cez internet.