C-297/12 Trestné konanie proti Gjokovi Filevovi a Adnanovi Osmanimu.

1. Článok 11 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území, sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, akou je § 11 ods. 1 zákona o pobyte, zárobkovej činnosti a integrácii cudzích štátnych príslušníkov na spolkovom území (Gesetz über den Aufenthalt, die Erwerbstätigkeit und die Integration von Ausländern im Bundesgebiet), ktorá obmedzenie dĺžky zákazu vstupu podriaďuje tomu, aby dotknutý štátny príslušník tretieho štátu podal žiadosť o toto obmedzenie.

2. Článok 11 ods. 2 smernice 2008/115 sa má vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby porušenie zákazu vstupu na územie členského štátu alebo pobytu na ňom, ktoré bolo uložené viac než päť rokov buď pred dňom opakovaného vstupu dotknutého štátneho príslušníka tretieho štátu na toto územie, alebo pred dňom nadobudnutia účinnosti vnútroštátnej právnej úpravy preberajúcej túto smernicu, viedlo k trestnoprávnej sankcii, s výnimkou prípadu, keď tento štátny príslušník predstavuje vážnu hrozbu pre verejný poriadok, verejnú bezpečnosť alebo národnú bezpečnosť.

3. Smernica 2008/115 sa má vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby členský štát stanovil, že rozhodnutie o vyhostení alebo odsune, ktoré malo v období medzi dňom, keď smernica mala byť prebratá, a dňom, keď bola skutočne prebratá, päť a viac rokov, môže znovu slúžiť ako základ pre trestné stíhanie, ak sa toto rozhodnutie zakladalo na trestnoprávnej sankcii v zmysle článku 2 ods. 2 písm. b) tejto smernice a členský štát využil možnosť stanovenú v tomto ustanovení.