C-295/10 Genovaite Valčiukiene a iní proti Pakruojo rajono savivaldybe a iní.

1. Článok 3 ods. 5 smernice 2001/42/ES Európskeho parlamentu a Rady z 27. júna 2001 o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie v spojení s jej článkom 3 ods. 3 sa má vykladať v tom zmysle, že bráni takej vnútroštátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, ktorá takým všeobecným spôsobom a bez preskúmania jednotlivých prípadov stanovuje, že posudzovanie na základe uvedenej smernice sa neuskutoční, ak sa plány, ktoré určujú využívanie malých území na miestnej úrovni, týkajú len jedného predmetu hospodárskej činnosti.

2. Článok 11 ods. 1 a 2 smernice 2001/42 sa má vykladať v tom zmysle, že environmentálne posudzovanie uskutočnené na základe smernice Rady 85/337/EHS z 27. júna 1985 o posudzovaní vplyvov niektorých verejných a súkromných projektov na životné prostredie, zmenenej a doplnenej smernicou Rady 97/11/ES z 3. marca 1997, neoslobodzuje od povinnosti uskutočniť takéto posudzovanie podľa smernice 2001/42. Vnútroštátnemu súdu však prislúcha preskúmať, či možno posudzovanie, ktoré bolo vo veci samej uskutočnené na základe smernice 85/337 v znení zmien a doplnení, považovať za prejav koordinovaného alebo spoločného postupu a či tento postup spĺňa už všetky požiadavky smernice 2001/42. Ak by sa preukázalo, že je to tak, povinnosť uskutočniť nové posúdenie na základe smernice 2001/42 by zanikla.

3. Článok 11 ods. 2 smernice 2001/42 sa má vykladať v tom zmysle, že členským štátom neukladá povinnosť, aby vo svojich vnútroštátnych právnych poriadkoch zaviedli koordinované alebo spoločné postupy, ktoré spĺňajú požiadavky smernice 2001/42 a smernice 85/337 v znení zmien a doplnení.