C-294/10 Andrejs Eglitis a Edvards Ratnieks proti Latvijas Republikas Ekonomikas ministrija.

Článok 5 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91, sa má vykladať v tom zmysle, že vzhľadom na to, že letecký dopravca má povinnosť vykonať všetky primerané opatrenia na účely zabránenia mimoriadnym okolnostiam, musí vo fáze plánovania letu primerane zohľadniť riziko meškania spojené s výskytom mimoriadnych okolností. Z tohto dôvodu musí počítať s určitou časovou rezervou, aby bol schopný, pokiaľ je to možné, uskutočniť let v celom rozsahu po tom, čo sa skončili mimoriadne okolnosti. Naopak, uvedené ustanovenie nemožno vykladať tak, že z dôvodu primeraných opatrení stanovuje povinnosť všeobecne a nediferencovane plánovať minimálnu časovú rezervu uplatniteľnú bez rozdielu na všetkých leteckých dopravcov v akýchkoľvek situáciách, keď nastali mimoriadne okolnosti. Pri posúdení schopnosti leteckého dopravcu uskutočniť plánovaný let v celom rozsahu v rámci nových podmienok vyplývajúcich z toho, že nastali mimoriadne okolnosti, je potrebné dbať na to, aby rozsah požadovanej časovej rezervy nemal za následok, že letecký dopravca by znášal neprimerané straty vzhľadom na kapacity svojho podniku v rozhodnom čase. Článok 6 ods. 1 uvedeného nariadenia nie je v rámci takého posúdenia uplatniteľný.