C-292/14 Elliniko Dimosio proti Stefanosovi Stroumpoulisovi a i.
Z odôvodnenia
1. Smernica Rady 80/987/EHS z 20. októbra 1980 o aproximácii právnych predpisov členských štátov, vzťahujúcich sa na ochranu zamestnancov v prípade platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa, sa má vykladať v tom zmysle, že s výhradou prípadného uplatnenia článku 1 ods. 2 tejto smernice musí byť námorníkom s bydliskom v členskom štáte, ktorých najala v tomto členskom štáte spoločnosť so sídlom v treťom štáte a s prevádzkovým sídlom v uvedenom členskom štáte, ako zamestnancov na palube námornej lode plávajúcej pod vlajkou uvedeného tretieho štátu, vo vlastníctve tejto spoločnosti na základe pracovnej zmluvy, podľa ktorej sa uplatní právo tohto tretieho štátu, po tom, ako na majetok uvedenej spoločnosti vyhlási súd dotknutého členského štátu konkurz podľa práva tohto štátu, priznaná ochrana, ktorú stanovuje uvedená smernica vzhľadom na neuspokojené mzdové nároky týchto námorníkov voči danej spoločnosti.
2. Článok 1 ods. 2 smernice 80/987 sa má vykladať v tom zmysle, že pokiaľ ide o pracovníkov v situácii, v akej sa nachádzajú odporcovia v konaní vo veci samej, ochrana, ako je stanovená v § 29 zákona č. 1220/1981, ktorým sa mení a dopĺňa právna úprava týkajúca sa subjektu prevádzkujúceho prístav Pireus, v prípade opustenia námorníkov v zahraničí, nepredstavuje „ochranu, ktorá je rovnocenná ochrane vyplývajúcej z tejto smernice“ v zmysle uvedeného ustanovenia danej smernice.