C-291/05 Minister voor Vreemdelingenzaken en Integratie proti R. N. G. Eind.

1. V prípade návratu pracovníka Spoločenstva do členského štátu, ktorého má štátnu príslušnosť, neukladá právo Spoločenstva úradom tohto štátu povinnosť priznať štátnemu príslušníkovi tretieho štátu, ktorý je rodinným príslušníkom tohto pracovníka, právo na vstup a pobyt iba z toho dôvodu, že v hostiteľskom členskom štáte, v ktorom tento pracovník vykonával zárobkovú činnosť, mal uvedený príslušník platné povolenie na pobyt vydané na základe článku 10 nariadenia Rady (EHS) č. 1612/68 z 15. októbra 1968 o slobode pohybu pracovníkov v rámci spoločenstva, zmeneného a doplneného nariadením Rady (EHS) č. 2434/92 z 27. júla 1992.

2. V prípade návratu pracovníka do členského štátu, ktorého má štátnu príslušnosť, po tom, ako vykonával zárobkovú činnosť v inom členskom štáte, má štátny príslušník tretieho štátu, ktorý je rodinným príslušníkom tohto pracovníka, na základe článku 10 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 1612/68, zmeneného a doplneného nariadením Rady (EHS) č. 2434/92, pričom toto ustanovenie sa uplatní analogicky, právo na pobyt v členskom štáte, ktorého má pracovník štátnu príslušnosť, aj keď tam tento pracovník nevykonáva skutočnú a efektívnu hospodársku činnosť. Skutočnosť, že štátny príslušník tretieho štátu, ktorý je rodinným príslušníkom pracovníka Spoločenstva, predtým, ako mal pobyt v členskom štáte, kde pracovník vykonával zárobkovú činnosť, nemal právo na pobyt založené na vnútroštátnom práve členského štátu, ktorého má pracovník štátnu príslušnosť, nemá vplyv na účely posúdenia práva na pobyt tohto príslušníka tretieho štátu v poslednom uvedenom členskom štáte.