C-290/20 „Latvijas Gaze” AS.
Z odôvodnenia
1. Článok 23 a článok 32 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, ktorou sa zrušuje smernica 2003/55/ES, sa majú vykladať v tom zmysle, že z týchto ustanovení nevyplýva, že členské štáty majú povinnosť prijať právnu úpravu, podľa ktorej sa jednak každý koncový odberateľ môže rozhodnúť, že bude pripojený buď k prepravnej sieti, alebo k distribučnej sieti zemného plynu, a jednak prevádzkovateľ danej siete je povinný mu umožniť pripojiť sa k uvedenej sieti.
2. Článok 23 smernice 2009/73 sa má vykladať v tom zmysle, že členské štáty nie sú povinné prijať právnu úpravu, podľa ktorej sa k prepravnej sieti zemného plynu môže pripojiť iba priemyselný odberateľ.
3. Článok 2 bod 3 a článok 23 smernice 2009/73 sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia právnej úprave členského štátu, podľa ktorej preprava zemného plynu zahŕňa prepravu zemného plynu priamo do dodávateľskej siete zemného plynu koncového odberateľa.