1. Článok 23 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1023 z 20. júna 2019 o rámcoch preventívnej reštrukturalizácie, o oddlžení a diskvalifikácii a o opatreniach na zvýšenie účinnosti reštrukturalizačných, konkurzných a oddlžovacích konaní a o zmene smernice (EÚ) 2017/1132 (Smernica o reštrukturalizácii a insolvencii)
sa má vykladať v tom zmysle, že:
zoznam okolností, ktoré sú v ňom uvedené, nie je taxatívny a členské štáty majú v rámci prebratia tejto smernice do svojho vnútroštátneho práva možnosť prijať ustanovenia, ktorými sa obmedzuje prístup k právu na oddlženie viac ako predchádzajúcou vnútroštátnou právnou úpravou, a to zamietnutím alebo obmedzením prístupu k oddlženiu, zrušením oddlženia alebo stanovením dlhšej lehoty na úplné oddlženie alebo dlhšej lehoty diskvalifikácie za iných okolností, ako sú okolnosti uvedené v tomto článku 23 ods. 2, pokiaľ sú tieto okolnosti presne vymedzené a takéto výnimky sú riadne odôvodnené.
2. Článok 23 ods. 1 a 2 smernice 2019/1023
sa má vykladať v tom zmysle, že:
nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorou sa v rámci prebratia tejto smernice ukladá povinnosť zaplatiť neprednostné verejnoprávne pohľadávky v nadväznosti na konkurzné konanie na účely možnosti využiť oddlženie, vylučuje sa prístup k oddlženiu za okolností, keď dlžník konal nedbanlivo alebo nerozvážne bez toho, aby pritom konal nepoctivo alebo nekonal v dobrej viere, a vylučuje sa prístup k oddlženiu, ak bol dlžník počas desiatich rokov pred podaním žiadosti o oddlženie sankcionovaný právoplatným správnym rozhodnutím za veľmi závažný daňový delikt, delikt týkajúci sa sociálneho zabezpečenia alebo delikt sociálnej povahy, alebo ak bolo vo vzťahu k nemu vydané právoplatné rozhodnutie o prenesení zodpovednosti, okrem prípadu, že tento dlžník ku dňu podania tejto žiadosti v celom rozsahu splnil svoje záväzky v daňovej a sociálnej oblasti, pokiaľ sú takéto výnimky riadne odôvodnené podľa vnútroštátneho práva.
3. Článok 23 ods. 2 smernice 2019/1023
sa má vykladať v tom zmysle, že:
bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorou sa vylučuje prístup k oddlženiu v konkrétnom prípade bez toho, aby toto vylúčenie bolo riadne odôvodnené vnútroštátnym zákonodarcom.
4. Článok 23 ods. 4 smernice 2019/1023
sa má vykladať v tom zmysle, že:
zoznam určitých kategórií pohľadávok, ktorý je v ňom uvedený, nie je taxatívny a že členské štáty majú možnosť vylúčiť z oddlženia určité kategórie pohľadávok, ktoré nie sú vymenované v tomto ustanovení, pokiaľ je také vylúčenie riadne odôvodnené podľa vnútroštátneho práva.
5. Článok 23 ods. 4 smernice 2019/1023
sa má vykladať v tom zmysle, že:
nebráni preberajúcej vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje všeobecné vylúčenie oddlženia týkajúceho sa verejnoprávnych pohľadávok z dôvodu, že uspokojovanie týchto pohľadávok má osobitný význam pre spravodlivú a solidárnu spoločnosť, ktorá je založená na zásade právneho štátu, s výnimkou veľmi reštriktívne vymedzených okolností a kvantitatívnych obmedzení, nezávisle od povahy uvedených pohľadávok a okolností, za ktorých vznikli, a ktorou sa v dôsledku toho obmedzuje pôsobnosť vnútroštátnych ustanovení týkajúcich sa oddlženia, uplatniteľných na túto kategóriu pohľadávok pred prijatím tejto právnej úpravy, pokiaľ je toto vylúčenie riadne odôvodnené podľa vnútroštátneho práva.
6. Článok 23 ods. 4 smernice 2019/1023
sa má vykladať v tom zmysle, že:
nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje všeobecné pravidlo vylúčenia oddlženia týkajúceho sa verejnoprávnych pohľadávok v rozsahu, v akom sa ňou priznáva verejnoprávnym veriteľom priaznivejšie zaobchádzanie v porovnaní s inými veriteľmi, pokiaľ je takéto vylúčenie riadne odôvodnené podľa vnútroštátneho práva.
7. Článok 23 ods. 4 smernice 2019/1023
sa má vykladať v tom zmysle, že:
nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje obmedzenie oddlženia týkajúceho sa určitej kategórie pohľadávok zavedením hornej hranice, nad ktorú je toto oddlženie vylúčené, bez toho, aby bola táto horná hranica stanovená v závislosti od výšky predmetného dlhu, pokiaľ je toto obmedzenie riadne odôvodnené podľa vnútroštátneho práva.
8. Smernica 2019/1023
sa má vykladať v tom zmysle, že:
ak sa vnútroštátny zákonodarca rozhodne využiť možnosť stanovenú v článku 1 ods. 4 tejto smernice a rozšíri uplatňovanie konaní vedúcich k oddlženiu týkajúcemu sa dlhov, ktoré vznikli podnikateľom v úpadku, na fyzické osoby v úpadku, ktoré nie sú podnikateľmi, tak pravidlá uplatniteľné na tieto fyzické osoby na základe takéhoto rozšírenia musia byť v súlade s ustanoveniami hlavy III uvedenej smernice.
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies