1. Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty,
sa má vykladať v tom zmysle, že:
bráni vnútroštátnej praxi, ktorá spočíva v tom, že voľba zdaniteľnej osoby vykonávať hospodársku činnosť formou, ktorá jej umožňuje znížiť jej ekonomické náklady, sa kvalifikuje ako „výkon práva, ktorý nie je v súlade s účelom tohto práva“ a že sa zdaniteľnej osobe z tohto dôvodu odmietne priznať právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty zaplatenej na vstupe, ak sa nepreukáže, že ide o čisto umelú dohodu, ktorá je zbavená ekonomickej reality a ktorá sa uskutočňuje výlučne alebo aspoň s podstatným cieľom získať daňovú výhodu, ktorej poskytnutie by bolo v rozpore s cieľmi tejto smernice.
2. Smernica 2006/112
sa má vykladať v tom zmysle, že:
nebráni tomu, aby daňový orgán odmietol zdaniteľnej osobe právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty (DPH) v súvislosti s poskytnutím služieb na základe zistení vyplývajúcich zo svedeckých výpovedí, na základe ktorých tento daňový orgán spochybnil existenciu tohto poskytnutia služieb alebo sa domnieval, že bolo súčasťou podvodu v oblasti DPH, ak v prvom prípade zdaniteľná osoba nepreukáže, že k poskytnutiu služieb skutočne došlo, alebo ak v druhom prípade tento daňový orgán v súlade s pravidlami dokazovania podľa vnútroštátneho práva preukáže, že táto zdaniteľná osoba sa dopustila podvodu v oblasti DPH alebo že vedela alebo musela vedieť, že plnenie zakladajúce právo na odpočítanie dane, je súčasťou takéhoto podvodu.
3. Smernica 2006/112
sa má vykladať v tom zmysle, že:
– bráni tomu, aby daňový orgán odmietol zdaniteľnej osobe uplatniť právo na odpočítanie dane z dôvodu, že považoval za dostatočný dôkaz o existencii podvodu na dani z pridanej hodnoty (DPH) skutočnosť, že táto zdaniteľná osoba alebo iné subjekty zapojené v reťazci plnení na vstupe porušili vnútroštátne predpisy upravujúce poskytovanie predmetných služieb, bez toho, aby bola preukázaná existencia súvislosti medzi týmto porušením a právom na odpočítanie DPH,
– takéto porušenie však môže v závislosti od skutkových okolností daného prípadu predstavovať jeden z viacerých znakov existencie takéhoto podvodu, ako aj dôkaz, ktorý možno použiť v rámci celkového posúdenia všetkých týchto okolností na preukázanie toho, že zdaniteľná osoba je jeho pôvodcom alebo sa ho zúčastnila, alebo na preukázanie toho, že táto zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce právo na odpočítanie dane bolo súčasťou tohto daňového podvodu,
– daňovému orgánu prináleží určiť skutočnosti zakladajúce podvod na DPH, preukázať podvodné konanie a preukázať, že zdaniteľná osoba je pôvodcom tohto podvodu alebo sa na ňom aktívne zúčastnila, alebo že vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce právo na odpočítanie dane bolo súčasťou tohto podvodu,
– táto požiadavka nemusí nevyhnutne znamenať identifikáciu všetkých subjektov, ktoré sa zúčastnili na podvode, ako aj ich príslušných konaní.
4. Smernica 2006/112 v spojení so zásadou proporcionality
sa má vykladať v tom zmysle, že:
– v zásade neprináleží zdaniteľnej osobe, ktorá chce uplatniť právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty (DPH), overovať, či dodávateľ a ostatné subjekty zapojené do reťazca plnení na vstupe dodržali vnútroštátne právne predpisy týkajúce sa poskytovania predmetných služieb a ostatné vnútroštátne právne predpisy, ktoré sa vzťahujú na ich činnosť.
– Ak však existujú náznaky porušenia týchto pravidiel, ktoré môžu u zdaniteľnej osoby v čase nadobudnutia, ktoré uskutočňuje, vyvolať podozrenie, že došlo k nezrovnalostiam alebo podvodu, možno od tejto zdaniteľnej osoby požadovať, aby vynaložila väčšiu obozretnosť a prijala také opatrenia, ktoré možno od nej odôvodnene očakávať, aby sa uistila, že sa týmto nadobudnutím nezúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu na DPH.