C-287/05 D. P. W. Hendrix proti Raad van Bestuur van het Uitvoeringsinstituut Werknemersverzekeringen.

1. Dávka, akou je dávka poskytovaná na základe zákona o poistení proti práceneschopnosti zdravotne postihnutých osôb (Wet arbeidsongeschiktheidsvoorziening jonggehandicapten) z 24. apríla 1997, sa má považovať za osobitnú nepríspevkovú dávku v zmysle článku 4 ods. 2a nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodinných príslušníkov, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva, v znení zmenenom, doplnenom a aktualizovanom nariadením Rady (ES) č. 118/97 z 2. decembra 1996, zmeneným a doplneným nariadením Rady (ES) č. 1223/98 zo 4. júna 1998, takže sa na osobu v situácii žalobcu vo veci samej musí uplatniť len koordinačné pravidlo stanovené v článku 10a tohto nariadenia, a teda vyplatenie takejto dávky možno platne vyhradiť osobám, ktoré majú pobyt na území členského štátu, ktorý túto dávku poskytuje. Okolnosť, že dotknutá osoba predtým dostávala dávku pre zdravotne postihnutých mladých ľudí, ktorá bola exportovateľná, nemá vplyv na uplatnenie uvedených ustanovení.

2. Článok 39 ES a článok 7 nariadenia Rady (EHS) č. 1612/68 z 15. októbra 1968 o slobode pohybu pracovníkov v rámci spoločenstva sa majú vykladať v tom zmysle, že im neodporuje právna úprava, ktorá vykonáva článok 4 ods. 2a a článok 10a nariadenia č. 1408/71 v znení zmenenom, doplnenom a aktualizovanom nariadením Rady (ES) č. 118/97, zmeneným a doplneným nariadením Rady (ES) č. 1223/98, a ktorá stanovuje, že osobitnú nepríspevkovú dávku uvedenú v prílohe IIa tohto nariadenia možno poskytnúť len osobám, ktoré majú bydlisko na území tohto štátu. Uplatnenie tejto právnej úpravy však nesmie zasiahnuť do práv osoby, ktorá sa nachádza v takej situácii ako žalobca vo veci samej, nad rámec potrebný na uskutočnenie legitímneho cieľa sledovaného vnútroštátnym zákonom. Vnútroštátnemu súdu, ktorý musí vnútroštátny zákon v najvyššej možnej miere vykladať v súlade s právom Spoločenstva, prináleží, aby najmä zohľadnil skutočnosť, že dotknutý pracovník si v členskom štáte pôvodu zachoval svoje hospodárske a sociálne väzby.