C-283/22 DZ a i. proti Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky.

1. Článok 17 ods. 1 Dohovoru o zjednotení niektorých pravidiel pre medzinárodnú leteckú dopravu, uzavretého 28. mája 1999 v Montreale, podpísaného Európskym spoločenstvom 9. decembra 1999 a schváleného v jeho mene rozhodnutím Rady 2001/539/ES z 5. apríla 2001, v spojení s článkom 1 a článkom 2 ods. 1 tohto Dohovoru

sa má vykladať v tom zmysle, že:

nemôže zakladať nárok na náhradu škody v prospech priamych pozostalých po osobe, ktorá pri svojej účasti na špecializovanom výcviku členov hasičského a záchranného zboru, uskutočneného vo vojenskom priestore letiska jedného zmluvného štátu, zomrela v dôsledku pádu vrtuľníka prevádzkovaného policajnými službami, počas toho, ako bola k tomuto vrtuľníku pripútaná pomocou žeriavneho lana, keďže takúto situáciu nemožno kvalifikovať ako „medzinárodnú prepravu“ v zmysle článku 1 uvedeného dohovoru ani ako „prepravu vykonávanú štátom“ v zmysle jeho článku 2 ods. 1.

2. Ustanovenia článku 1 ods. 1 v spojení s článkom 2 ods. 2 písm. a) a článkom 4 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 785/2004 z 21. apríla 2004 o požiadavkách na poistenie leteckých dopravcov a prevádzkovateľov lietadiel

sa majú vykladať v tom zmysle, že:

nemôžu zakladať nárok na náhradu škody v prospech priamych pozostalých po osobe, ktorá pri svojej účasti na špecializovanom výcviku členov hasičského a záchranného zboru uskutočneného vo vojenskom priestore letiska jedného zmluvného štátu zomrela v dôsledku pádu vrtuľníka prevádzkovaného policajnými službami, počas toho, ako bola k tomuto vrtuľníku predstavujúcemu „štátne lietadlo“ pripútaná pomocou žeriavneho lana.