C-283/15 X proti Staatssecretaris van Financiën.
Z odôvodnenia
1. Článok 49 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby členský štát, ktorého daňová právna úprava umožňuje odpočítať „záporné príjmy“ súvisiace s nehnuteľnosťou určenou na bývanie, odmietol priznať tento odpočet samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá je nerezidentom, ak táto na území tohto členského štátu dosiahla 60 % z celkového objemu svojich príjmov a na území členského štátu, v ktorom sa nachádza jej nehnuteľnosť určená na bývanie, nedosiahla príjem, ktorý by jej umožňoval uplatniť rovnocenné právo na odpočet.
2. Zákaz, ktorý vyplýva z odpovede na prvú otázku, sa týka každého členského štátu zamestnania, na ktorého území samostatne zárobkovo činná osoba dosahuje príjmy, ktoré jej umožňujú uplatniť rovnocenné právo na odpočet, a to v pomere zodpovedajúcom uvedeným príjmom dosiahnutým na zemí každého z členských štátov zamestnania. V tejto súvislosti je „členským štátom zamestnania“ každý členský štát, ktorý má právomoc zdaniť príjmy z činnosti nerezidenta dosiahnuté na jeho území nezávisle od miesta, kde konkrétne túto činnosť vykonával.
3. Okolnosť, že dotknutý daňovník nerezident nedosahuje časť svojich príjmov na území členského štátu, ale na území tretieho štátu, nemá vplyv na odpoveď na druhú otázku.
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies