C-280/04 Jyske Finans A/S proti Skatteministeriet.
Z odôvodnenia
1. Ustanovenia článku 13 B písm. c) šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia, zmenenej a doplnenej smernicou Rady 94/5/ES zo 14. februára 1994, sa majú vykladať v tom zmysle, že im neodporuje vnútroštátna právna úprava podrobujúca dani z pridanej hodnoty plnenia, ktorými platiteľ dane opätovne po použití vo svojom podnikaní predáva tovary, pri nadobudnutí ktorých právo na odpočet nebolo vylúčené podľa článku 17 ods. 6 zmenenej a doplnenej smernice 77/388, aj keď takéto nadobudnutie tovarov sa realizovalo od platiteľov dane, ktorí si nemohli uplatniť daň z pridanej hodnoty, pričom z tohto dôvodu právo na odpočet nevzniklo.
2. Článok 26a A písm. e) šiestej smernice 77/388, zmenený a doplnený smernicou 94/5, sa má vykladať v tom zmysle, že podnik, ktorý v rámci obvyklého výkonu svojej činnosti opätovne predáva vozidlá, ktoré nadobudol ako ojazdené s cieľom použiť ich na činnosť leasingu, a pre ktorý opätovný predaj nie je v okamihu nadobudnutia použitého tovaru hlavným cieľom, ale iba sekundárnym, vedľajším k prenájmu, môže byť považovaný za „obchodníka podliehajúceho dani“ v zmysle tohto ustanovenia.