C-277/20 UM proti HW v postavení správcu dedičstva ZL.
Z odôvodnenia
1. Článok 3 ods. 1 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 650/2012 zo 4. júla 2012 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a prijatí a výkone verejných listín v dedičských veciach a o zavedení európskeho osvedčenia o dedičstve sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva, ktorou osoba stanoví, že v prípade jej smrti sa má v budúcnosti previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ktorej je vlastníkom, na ostatné zmluvné strany, sa považuje za dedičskú zmluvu v zmysle tohto ustanovenia.
2. Článok 83 ods. 2 nariadenia č. 650/2012 sa má vykladať v tom zmysle, že sa neuplatní na preskúmanie platnosti voľby rozhodného práva, vykonanej pred 17. augustom 2015, ktorým sa mala spravovať výhradne dedičská zmluva v zmysle článku 3 ods. 1 písm. b) tohto nariadenia týkajúca sa konkrétneho predmetu vlastníctva poručiteľa, a nie dedičstva po ňom ako celku.