C-277/09 The Commissioners for Her Majesty’s Revenue & Customs proti RBS Deutschland Holdings GmbH.
Z odôvodnenia
1. Za okolností ako vo veci samej sa článok 17 ods. 3 písm. a) šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia musí vykladať v tom zmysle, že členský štát zdaniteľnej osobe nemôže odmietnuť odpočet dane z pridanej hodnoty zaplatenej na vstupe v súvislosti s kúpou tovaru v tomto členskom štáte, ak bol tento tovar použitý na lízingové plnenia uskutočnené v inom členskom štáte, len z dôvodu, že plnenia uskutočnené na výstupe neviedli v druhom členskom štáte k platbe DPH.
2. Zásada zákazu zneužívajúceho konania nebráni právu na odpočet dane z pridanej hodnoty uznanému v článku 17 ods. 3 písm. a) smernice 77/388 za okolností ako v prejednávanej veci, keď sa podnik so sídlom v jednom členskom štáte rozhodne poskytnúť prostredníctvom svojej dcérskej spoločnosti so sídlom v inom členskom štáte lízing tovaru pre tretiu spoločnosť so sídlom v prvom členskom štáte, aby sa tak vyhol dani z pridanej hodnoty z platby poskytnutej ako protihodnotu za tieto lízingové plnenia, ktoré sú v prvom členskom štáte kvalifikované ako služby prenájmu poskytnuté v druhom členskom štáte a v tomto druhom členskom štáte ako dodávka tovaru uskutočnená v prvom členskom štáte.