C-272/18 Verein für Konsumenteninformation proti TVP Treuhand- und Verwaltungsgesellschaft für Publikumsfonds mbH & Co KG.

1. Článok 1 ods. 2 písm. e) Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky, otvoreného na podpis v Ríme 19. júna 1980, a článok 1 ods. 2 písm. f) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluvné záväzky, o aké ide vo veci samej, ktoré vyplývajú zo zmluvy o poverení, ktorej predmetom je správa podielu v komanditnej spoločnosti, nie sú vylúčené z pôsobnosti tohto nariadenia a tohto dohovoru.

2. Článok 5 ods. 4 písm. b) Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky a článok 6 ods. 4 písm. a) nariadenia č. 593/2008 sa majú vykladať v tom zmysle, že vylúčenie stanovené v týchto ustanoveniach sa nevzťahuje na zmluvu o poverení, podľa ktorej sa služby majú poskytnúť spotrebiteľovi na diaľku v krajine jeho obvyklého pobytu z územia inej krajiny.

3. Článok 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že podmienka zmluvy o poverení správou podielu v komanditnej spoločnosti, o akú ide vo veci samej, uzatvorenej medzi podnikateľom a spotrebiteľom, ktorá nebola individuálne dohodnutá a podľa ktorej rozhodným právom je právo členského štátu sídla komanditnej spoločnosti, je v zmysle tohto ustanovenia nekalá, ak uvádza spotrebiteľa do omylu tým, že v ňom vyvoláva dojem, že pre zmluvu je rozhodné iba právo tohto členského štátu, a neinformuje ho o tom, že podľa článku 5 ods. 2 Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky a článku 6 ods. 2 nariadenia č. 593/2008 sa na neho vzťahuje aj ochrana, ktorú mu poskytujú kogentné ustanovenia vnútroštátneho práva, ktoré by v prípade neexistencie tejto podmienky bolo rozhodné.