C-270/21
Z odôvodnenia
1. Článok 3 ods. 1 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií, zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2013/55/EÚ z 20. novembra 2013,
sa má vykladať v tom zmysle, že:
za regulované povolanie v zmysle tohto ustanovenia sa nepovažuje také povolanie, pre ktoré vnútroštátna právna úprava vyžaduje podmienky spôsobilosti na prístup k nemu a na jeho výkon, ale ponecháva zamestnávateľom voľnú úvahu pri posúdení, či sú tieto podmienky splnené.
2. Článok 3 ods. 3 smernice 2005/36, zmenenej smernicou 2013/55,
sa má vykladať v tom zmysle, že:
toto ustanovenie nie je uplatniteľné za predpokladu, že doklad o formálnej kvalifikácii predložený hostiteľskému členskému štátu bol získaný na území iného členského štátu v čase, keď tento členský štát neexistoval ako nezávislý štát, ale ako sovietska socialistická republika, a ak tento doklad o formálnej kvalifikácii považoval tento členský štát za doklad o formálnej kvalifikácii vydaný v tomto štáte po tom, čo znovu získal svoju nezávislosť. Takýto doklad o formálnej kvalifikácii sa musí považovať za doklad získaný v členskom štáte, a nie v tretej krajine.