C-27/23 FV proti Caisse pour l'avenir des enfants.
Z odôvodnenia
Článok 45 ZFEÚ a článok 7 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 492/2011 z 5. apríla 2011 o slobode pohybu pracovníkov v rámci Únie
sa majú vykladať v tom zmysle, že:
bránia právnej úprave členského štátu, podľa ktorej pracovník, ktorý nemá bydlisko v danom členskom štáte, nemôže poberať rodinné prídavky spojené s výkonom svojho zamestnania v tomto členskom štáte na dieťa, ktoré bolo u neho umiestnenému na základe súdneho rozhodnutia a ktoré má v starostlivosti, zatiaľ čo dieťa, ktoré bolo umiestnené na základe súdneho rozhodnutia a ktoré má bydlisko v uvedenom členskom štáte, má nárok na tieto prídavky, ktoré sa vyplácajú fyzickej alebo právnickej osobe, ktorej bolo toto dieťa zverené do starostlivosti. Skutočnosť, že pracovník, ktorý nemá bydlisko v danom členskom štáte, zabezpečuje výživu dieťaťa, ktoré bolo u neho umiestnené, môže byť zohľadnená v rámci priznania rodinných prídavkov takému pracovníkovi na dieťa umiestnené do jeho domácnosti len vtedy, ak uplatniteľná príslušná vnútroštátna právna úprava stanovuje takúto podmienku na priznanie takých prídavkov pracovníkovi, ktorý má bydlisko v danom členskom štáte a ktorému bolo do starostlivosti zverené dieťa umiestnené do jeho domácnosti.
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies