C-269/15 Rijksdienst voor Pensioenen proti Willemovi Hoogstadovi.
Z odôvodnenia
Článok 13 ods. 1 nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodinných príslušníkov, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva, v znení zmenenom, doplnenom a aktualizovanom nariadením Rady (ES) č. 118/97 z 2. decembra 1996, zmeneného a doplneného nariadením Rady (ES) č. 1606/98 z 29. júna 1998, bráni takej vnútroštátnej právnej úprave, o akú ide v spore vo veci samej, ktorá stanovuje výber príspevkov, ktoré majú priamu a dostatočne relevantnú spojitosť so zákonmi, ktoré upravujú časti sociálneho zabezpečenia vymenované v článku 4 uvedeného nariadenia, z dávok pochádzajúcich zo systémov doplnkových dôchodkov, hoci príjemca týchto doplnkových dôchodkov nemá bydlisko v tomto členskom štáte a na základe článku 13 ods. 2 písm. f) toho istého uvedeného nariadenia podlieha právnym predpisom v oblasti sociálneho zabezpečenia členského štátu, v ktorom má bydlisko.