C-268/17 AY.
Z odôvodnenia
1. Článok 1 ods. 2 rámcového rozhodnutia Rady 2002/584/SVV z 13. júna 2002 o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi, zmeneného rámcovým rozhodnutím Rady 2009/299/SVV z 26. februára 2009, sa má vykladať v tom zmysle, že súdny orgán vykonávajúceho členského štátu je povinný prijať rozhodnutie v súvislosti s akýmkoľvek európskym zatykačom, ktorý mu je postúpený, a to aj v prípade, že v tomto členskom štáte sa už rozhodovalo o skoršom európskom zatykači týkajúcom sa tej istej osoby a tých istých činov, ale druhý európsky zatykač bol vydaný len z dôvodu obžaloby vyžiadanej osoby vo vydávajúcom členskom štáte.
2. Článok 3 bod 2 a článok 4 bod 3 rámcového rozhodnutia 2002/584 zmeneného rámcovým rozhodnutím 2009/299 sa majú vykladať v tom zmysle, že na účely odmietnutia vykonania európskeho zatykača na základe prvého alebo druhého z týchto ustanovení sa nemožno odvolávať na také rozhodnutie prokuratúry, akým je rozhodnutie maďarského ústredného vyšetrovacieho orgánu dotknuté vo veci samej, ktorým sa zastavuje trestné stíhanie začaté voči neznámemu páchateľovi, v rámci ktorého osoba, na ktorú bol vydaný tento európsky zatykač, bola vypočutá len ako svedok, a to bez toho, aby sa trestné stíhanie viedlo proti tejto osobe a toto rozhodnutie bolo prijaté vo vzťahu k nej.
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies