C-267/20 AB Volvo et DAF TRUCKS NV contre RM.

1. Článok 10 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/104/EÚ z 26. novembra 2014 o určitých pravidlách upravujúcich žaloby podľa vnútroštátneho práva o náhradu škody utrpenej v dôsledku porušenia ustanovení práva hospodárskej súťaže členských štátov a Európskej únie sa má vykladať v tom zmysle, že je hmotnoprávnym ustanovením v zmysle článku 22 ods. 1 tejto smernice a že do jeho časovej pôsobnosti spadá žaloba o náhradu škody, ktorá, hoci sa týka porušenia práva hospodárskej súťaže, ktoré sa skončilo pred nadobudnutím účinnosti uvedenej smernice, bola podaná po nadobudnutí účinnosti ustanovení preberajúcich túto smernicu do vnútroštátneho práva, pokiaľ premlčacia lehota uplatniteľná na túto žalobu podľa starých pravidiel neuplynula pred dňom uplynutia lehoty na prebratie tejto smernice.

2. Článok 17 ods. 1 smernice 2014/104 sa má vykladať v tom zmysle, že je procesným ustanovením v zmysle článku 22 ods. 2 tejto smernice a že do jeho časovej pôsobnosti spadá žaloba o náhradu škody, ktorá, hoci sa týka porušenia práva hospodárskej súťaže, ktoré sa skončilo pred nadobudnutím účinnosti uvedenej smernice, bola podaná po 26. decembri 2014, a teda po nadobudnutí účinnosti vnútroštátnych ustanovení preberajúcich túto smernicu do vnútroštátneho práva.

3. Článok 17 ods. 2 smernice 2014/104 sa má vykladať v tom zmysle, že je hmotnoprávnym ustanovením v zmysle článku 22 ods. 1 tejto smernice a že do jeho časovej pôsobnosti nespadá žaloba o náhradu škody, ktorá napriek tomu, že bola podaná po nadobudnutí účinnosti ustanovení, ktorými bola uvedená smernica oneskorene prebratá do vnútroštátneho práva, sa týka porušenia práva hospodárskej súťaže, ktoré sa skončilo pred uplynutím lehoty na jej prebratie.