C-263/15 Lajvér Meliorációs Nonprofit Kft. a Lajvér Csapadékvízrendezési Nonprofit Kft. proti Nemzeti Adó- és Vámhivatal Dél-dunántúli Regionális Adó Főigazgatósága (NAV).

1. Článok 9 ods. 1 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa má vykladať v tom zmysle, že prevádzkovanie takých melioračných zariadení, o aké ide vo veci samej, neziskovou obchodnou spoločnosťou, ktorá takúto činnosť vykonáva len ako doplnkovú činnosť podnikateľskej povahy, je ekonomickou činnosťou v zmysle tohto ustanovenia bez ohľadu na okolnosť, že na jednej strane tieto zariadenia boli z veľkej časti financované prostredníctvom štátnej pomoci a na druhej strane z ich prevádzkovania vyplývajú iba príjmy zo zníženého poplatku, pretože tento poplatok má pokračujúcu povahu z dôvodu stanovenej doby, počas ktorej sa má vyberať.

2. Článok 24 smernice 2006/112 sa má vykladať v tom zmysle, že prevádzkovanie takých melioračných zariadení, o aké ide vo veci samej, spočíva v poskytovaní služieb za protihodnotu z dôvodu, že toto poskytovanie služieb sa uskutočňuje v priamej súvislosti s poplatkom, ktorý bol alebo má byť prijatý, pod podmienkou, že tento znížený poplatok predstavuje protihodnotu za poskytnutú službu, a bez ohľadu na okolnosť, že tieto plnenia predstavujú plnenie povinností stanovených právnymi predpismi. Vnútroštátnemu súdu prináleží overiť, či suma poplatku, ktorý bol alebo má byť prijatý, môže ako protihodnota charakterizovať existenciu priamej súvislosti medzi poskytovaním služieb, ktoré bolo alebo má byť uskutočnené, a uvedenou protihodnotou, a v dôsledku toho odplatnosť poskytovania služieb. Vnútroštátny súd sa má konkrétne ubezpečiť, že poplatok stanovený navrhovateľkami vo veci samej predstavuje len čiastočne odmenu za plnenia, ktoré boli alebo majú byť poskytnuté, a že jeho výška nebola určená z dôvodu existencie ďalších možných faktorov, ktoré by prípadne mohli spochybniť priamu súvislosť medzi plneniami a ich protihodnotou.