C-263/05 Komisia Európskych spoločenstiev proti Talianskej republike.
Z odôvodnenia
1. Talianska republika si tým, že prijala a ponecháva v platnosti článok 14 legislatívneho dekrétu č. 138, ktorým sa stanovujú neodkladné opatrenia v oblasti daní, privatizácie a kontroly farmaceutických výdavkov, ako aj o podpore hospodárstva v znevýhodnených oblastiach z 8. júla 2002, zmeneného, teraz zákona č. 178 z 8. augusta 2002, ktorý z pôsobnosti legislatívneho dekrétu č. 22, ktorým sa vykonáva smernica 91/156/EHS o odpadoch, smernica 91/689/EHS o nebezpečných odpadoch a smernica 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov, z 5. februára 1997 vylučuje jednak látky, materiály alebo hmoty určené na výkon činností zneškodňovania alebo zhodnocovania, ktoré nie sú výslovne uvedené v prílohách B a C uvedeného dekrétu, a jednak látky alebo materiály, ktoré sú výrobnými zostatkami a ktorých sa držiteľ chce alebo má povinnosť zbaviť, pokiaľ môžu byť a sú opätovne použité vo výrobnom alebo spotrebnom procese bez predchádzajúceho spracovania a bez toho, aby poškodzovali životné prostredie, alebo po tom, ako boli vopred spracované a nešlo o jednu z činností zhodnocovania, ktoré sú uvedené v prílohe C toho istého dekrétu, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 1 písm. a) smernice Rady 75/442/EHS z 15. júla 1975 o odpadoch, zmenenej a doplnenej smernicou Rady 91/156/EHS z 18. marca 1991 a rozhodnutím Komisie 96/350/ES z 24. mája 1996.
2. Talianska republika je povinná nahradiť trovy konania.