C-262/20 VB proti Glavna direkcija „Požarna bezopasnost i zaštita na naselenieto“.
Z odôvodnenia
1. Článok 8 a článok 12 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo 4. novembra 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času sa majú vykladať v tom zmysle, že neukladajú povinnosť prijať vnútroštátnu právnu úpravu, ktorá stanovuje, aby bola bežná dĺžka nočnej práce pre pracovníkov vo verejnom sektore, akými sú policajti a hasiči, pre týchto pracovníkov kratšia ako ich bežná dĺžka dennej práce. Na takýchto pracovníkov sa v každom prípade musia vzťahovať iné ochranné opatrenia v oblasti pracovného času, mzdy, náhrad alebo podobných výhod, ktoré umožňujú nahradiť osobitnú náročnosť spojenú s nočnou prácou, ktorú vykonávajú.
2. Články 20 a 31 Charty základných práv Európskej únie sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia tomu, aby sa bežná dĺžka nočnej práce, ktorú právne predpisy členského štátu stanovili pre pracovníkov v súkromnom sektore na sedem hodín, nevzťahovala na pracovníkov vo verejnom sektore, vrátane policajtov a hasičov, ak je takýto rozdiel v zaobchádzaní založený na objektívnom a primeranom kritériu, to znamená, ak je v súlade s právne prípustným cieľom sledovaným uvedenými právnymi predpismi a je primeraný tomuto cieľu.