C-262/17, C-263/17, C-273/17 Solvay Chimica Italia SpA a i. proti Autorita per l'energia elettrica, il gas e il sistema idrico.

1. Článok 2 ods. 5 a článok 28 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zrušuje smernica 2003/54/ES, sa majú vykladať v tom zmysle, že také sústavy, o aké ide vo veci samej, zriadené pre vlastnú spotrebu ešte pred nadobudnutím účinnosti tejto smernice a spravované súkromným subjektom, ku ktorým je pripojený obmedzený počet výrobných a spotrebných jednotiek a ktoré sú zas ako také pripojené do verejnej sústavy, predstavujú distribučné sústavy patriace do pôsobnosti tejto smernice.

2. Článok 28 smernice 2009/72 sa má vykladať v tom zmysle, že také sústavy, o aké ide vo veci samej, ktoré boli kvalifikované členským štátom ako uzavreté distribučné sústavy v zmysle odseku 1 tohto článku, môžu byť vzhľadom na túto vlastnosť členským štátom oslobodené výlučne od povinností stanovených v odseku 2 uvedeného článku, čo nemá vplyv na skutočnosť, že tieto sústavy by mohli byť oprávnené na uplatnenie ďalších výnimiek stanovených touto smernicou, najmä výnimky uvedenej v článku 26 ods. 4 tejto smernice, pokiaľ spĺňajú podmienky, ktoré sú v ňom uvedené, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu. V každom prípade tento členský štát nemôže zaradiť uvedené sústavy do samostatnej kategórie distribučných sústav s cieľom priznať im oslobodenia, ktoré nie sú stanovené v uvedenej smernici.

3. Článok 32 ods. 1 smernice 2009/72 sa má vykladať v tom zmysle, že bráni takej vnútroštátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, ktorá stanovuje, že uzavreté distribučné sústavy v zmysle článku 28 ods. 1 tejto smernice nepodliehajú povinnosti prístupu tretích strán, ale len povinnosti poskytnúť prístup takým tretím stranám, ktoré patria do kategórie užívateľov, ktorí by mohli byť pripojení do týchto sústav a ktorí majú právo na prístup do verejnej sústavy.

4. Článok 15 ods. 7 a článok 37 ods. 6 písm. b) smernice 2009/72 sa majú vykladať v tom zmysle, že v prípade neexistencie objektívneho odôvodnenia bránia takej vnútroštátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, ktorá stanovuje, že poplatky za služby dispečingu, ktoré sú povinní platiť užívatelia uzavretej distribučnej sústavy, sa vypočítavajú na základe výmeny elektrickej energie, ku ktorej dôjde medzi touto sústavou a každým z jej užívateľov prostredníctvom bodu pripojenia ich zariadenia do uvedenej sústavy, ak sa preukáže, čo musí overiť vnútroštátny súd, že užívatelia uzavretej distribučnej sústavy sa nenachádzajú v rovnakej situácii ako ostatní užívatelia verejnej sústavy a že poskytovateľ služby dispečingu verejnej sústavy znáša vo vzťahu k týmto užívateľom uzavretej distribučnej sústavy len obmedzené náklady.