C-260/11 The Queen, na návrh: David Edwards a Lilian Pallikaropoulos proti Environment Agency a i.

1. Požiadavka, podľa ktorej trovy súdneho konania nesmú byť nedostupne drahé, upravená v článku 10a piatom odseku smernice Rady 85/337/EHS z 27. júna 1985 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie a v článku 15a piatom odseku smernice Rady 96/61/ES z 24. septembra 1996 o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia, zmenených a doplnených smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/35/ES z 26. mája 2003, si vyžaduje, aby osobám, na ktoré sa tieto ustanovenia vzťahujú, nebolo zabránené podať návrh na začatie súdneho konania patriaceho do pôsobnosti týchto článkov alebo pokračovať v účasti na takomto konaní z dôvodu finančnej záťaže, ktorá by z toho mohla vyplývať. Pokiaľ vnútroštátny súd rozhoduje o uložení povinnosti náhrady trov jednotlivcovi, ktorý ako navrhovateľ nemal úspech v spore v oblasti životného prostredia, alebo všeobecnejšie, pokiaľ tak, ako to môže byť v prípade súdov Spojeného kráľovstva, má v skoršom štádiu konania zaujať stanovisko k prípadnému obmedzeniu trov, na náhradu ktorých možno zaviazať navrhovateľa, ktorý nemal vo veci úspech, musí sa uistiť, že táto požiadavka bude dodržaná, pričom musí zohľadniť tak záujem osoby, ktorá chce brániť svoje práva, ako aj všeobecný záujem spojený s ochranou životného prostredia.

2. V rámci tohto posúdenia sa vnútroštátny súd nemôže oprieť len o ekonomickú situáciu dotknutej osoby, ale musí vykonať aj objektívnu analýzu výšky trov konania. Ďalej môže zohľadniť situáciu predmetných účastníkov konania, primeranú možnosť úspechu navrhovateľa, závažnosť konania pre navrhovateľa a pre ochranu životného prostredia, zložitosť uplatniteľného práva a konania, prípadnú nerozvážnu povahu návrhu v rôznych štádiách konania, ako aj existenciu vnútroštátneho systému pomoci súvisiacej s trovami konania alebo režimu ochrany v oblasti trov konania.

3. Naopak okolnosť, že dotknutá osoba nebola v praxi odradená od svojho postupu, sama osebe nestačí na usúdenie, že konanie nemá pre ňu nedostupne drahú povahu.

4. Napokon toto posúdenie nemožno vykonať podľa odlišných kritérií v závislosti od toho, či k nemu dochádza v závere prvostupňového konania, konania o odvolaní alebo konania o dovolaní.