C-259/16, C-260/16 Confederazione Generale Italiana dei Trasporti e della Logistica (Confetra) a i. proti Autorita per le Garanzie nelle Comunicazioni a Ministero dello Sviluppo Economico.

1. Článok 2 body 1, 1a a 6 smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/67/ES z 15. decembra 1997 o spoločných pravidlách rozvoja vnútorného trhu poštových služieb Spoločenstva a zlepšovaní kvality služieb, zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/6/ES z 20. februára 2008, sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, podľa ktorej podniky pôsobiace v oblasti prepravných, špeditérskych služieb alebo expresných doručovacích služieb, ktoré poskytujú služby vyberania, triedenia, prepravy a distribúcie poštových zásielok, predstavujú okrem prípadu, keď je ich činnosť obmedzená na prepravu poštových zásielok, poskytovateľov poštových služieb v zmysle článku 2 bodu 1a tejto smernice.

2. Článok 2 bod 19 a článok 9 ods. 1 smernice 97/67, zmenenej smernicou 2008/6, sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia vnútroštátnej právnej úprave, o ktorú ide vo veci samej, ktorá ukladá každému podniku pôsobiacemu v oblasti prepravných služieb, špeditérskych služieb a expresných doručovacích služieb povinnosť získať všeobecné povolenie na poskytovanie poštových služieb, pokiaľ je táto právna úprava odôvodnená jednou z podstatných požiadaviek vymenovaných v článku 2 bode 19 tejto smernice a pokiaľ je v súlade so zásadou proporcionality v tom zmysle, že je spôsobilá zabezpečiť dosiahnutie sledovaného cieľa a nejde nad rámec toho, čo je nevyhnutné na jeho dosiahnutie, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.

3. Článok 7 ods. 4 a článok 9 ods. 2 smernice 97/67, zmenenej smernicou 2008/6, sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia vnútroštátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, ktorá ukladá držiteľom všeobecného povolenia na poskytovanie poštových služieb povinnosť prispievať do kompenzačného fondu nákladov univerzálnej služby, ak sa tieto služby môžu z hľadiska užívateľov považovať za služby, ktoré patria do rámca univerzálnej služby, pretože sa v dostatočnej miere vyznačujú zameniteľnosťou za univerzálnu službu.